Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Ako sa tvorí väčšina antihmoty v Mliečnej dráhe?

Ako sa tvorí väčšina antihmoty v Mliečnej dráhe?

Experiment ALPHA, jeden z piatich experimentov, ktoré študujú antihmotu v CERNe.
Autor: Maximilien Brice/CERN

Medzinárodný tím astrofyzikov vedených The Australian National University (ANU) ukázal, ako sa tvorí väčšina antihmoty v Mliečnej dráhe. Výsledky svojho výskumu publikovali v časopise Nature Astronomy.

Vedci od začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia vedia, že vnútorné časti galaxie Mliečnej dráhy sú silným zdrojom gama žiarenia, čo naznačuje existenciu antihmoty. Avšak neexistoval žiadny ustálený a všeobecne akceptovaný názor na to, odkiaľ antihmota pochádza. Antihmota je materiál zložený z anti-časticových partnerov „bežnej“ hmoty - keď sa antihmotna stretne s hmotou, dôjde k zničeniu za výbuchu energie vo forme gama žiarenia.

Dr. Roland Crocker tvrdí, že nový výskum ukazuje, že príčinou vzniku antihmoty bola séria slabých výbuchov supernov v priebehu miliónov rokov. Každý z týchto výbuchov vznikol konvergenciou dvoch bielych trpaslíkov. „Náš výskum poskytuje nový pohľad na časť Mliečnej dráhy, kde nájdeme niektoré z najstarších hviezd našej Galaxie.“ Dr. Crocker hovorí, že tím vylúčil supermasívnu čiernu dieru v centre Mliečnej dráhy a temnú hmotu ako zdroj antihmoty.

Podľa ich zistení antihmota pochádza zo systému, kde dva biele trpaslíky tvoria binárny systém a zrážajú sa navzájom. Menšia z dvojice hviezd stráca hmotnosť – odovzdáva ju väčšej hviezde a končí svoj život ako biely trpaslík zložný z hélia, zatiaľ čo väčšia hviezda končí ako biely trpaslík pozostávajúci z uhlíka a kyslíka. A pretože bieli trpaslíci obiehajú okolo seba, systém stráca energiu vo forme gravitačných vĺn a spôsobí, že sa budú špirálovo k sebe približovať.

Akonáhle sa k sebe tieto dve hviezdy priblížia, biely trpaslík s uhlíkom a kyslíkom roztrhne svoju sprievodnú hviezdu, ktorej hélium rýchlo vytvorilo hustú škrupinu pokrývajúcu väčšiu hviezdu, čo vedie k termonukleárnej supernove, ktorá je zdrojom antihmoty.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Antihmota


33. vesmírný týden 2017

33. vesmírný týden 2017

Přehled událostí na obloze od 14. 8. do 20. 8. 2017. Měsíc bude v poslední čtvrti. Dojde k zákrytu Hyád a ve dne také Aldebaranu. Jupiter mizí večer na jihozápadě. Saturn je za soumraku nad jihozápadem. V druhé polovině noci uvidíme Neptun a Uran. Ráno se ukazuje Venuše. Aktivita Slunce je opět nízká. Očekáváme start Falconu 9 s Dragonem k ISS, Atlasu V s komunikační družicí TDRS-M a Proton-M by měl vynést komunikační družici Blagovest.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Střecha Slovenska

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2017 obdržel snímek „Střecha Slovenska“, jehož autorem je Václav Hýža. Pilíř noci, rozlité mléko bohyně Héry, bývalá cesta slunce, která je dnes v popelu. Také nebeská řeka Inků, most čínských milenců, ale i věčný svit duší, které opustily svět.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Přiblížení hvězdy k Měsíci

Další informace »