Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Po stopách súrodencov Slnka

Po stopách súrodencov Slnka

Súrodenec Slnka, hviezda s označením HD 162826 nie je viditeľná voľným okom, ale za použitia triédra ju môžeme vidieť v blízkosti jasnej hviezdy Vega.
Autor: Ivan Ramirez/Tim Jones/McDonald Observatory

Výskumný tím vedený Ivanom Ramirezom z University of Texas v Austine identifikoval prvého kandidáta na súrodenca Slnka – hviezdu, ktorá sa zrodila z rovnakého mračna plynu a prachu. Ramirezove metódy zároveň pomôžu astronómom nájsť ďalších slnečných súrodencov, čo by mohlo viesť k hlbšiemu pochopeniu toho, ako a kde sa vytvorilo naše Slnko a ako sa naša Slnečná sústava stala vhodným miestom pre život. Štúdiu publikovali v časopise Astrophysical Journal.

Stav doterajšieho astronomického poznania nám hovorí mnohé o vzniku a vývoji hviezd. Vieme, že hviezdy vznikajú gravitačným kolabsom obrovských hmlovín, a že sa väčšinou z tohto kolabsu zrodí nie jedna, ale viacero hviezd. Takýmto spôsobom sa formujú tzv. otvorené hviezdokopy.

Hviezdokopy však nepatria medzi dlhodobo stabilné systémy. V dôsledku vzájomných gravitačných interakcií sa za niekoľko desiatok až stoviek miliónov rokov rozplynú do priestoru. Spektroskopické analýzy nám poskytujú dôkazy o tom, že sa v tomto prípade naozaj jedná o mladé hviezdy.

Naše Slnko však vo vesmíre pôsobí osamelo – astronómovia si však kladú otázku, kam sa podeli jeho súrodenci? Pátranie po nich je aj so súčasnými vedeckými metódami obtiažne. Predsa len, od zrodu Slnka ubehlo viac ako 4,5 miliárd rokov a jeho súrodenci sa dávno „rozutekali“. Vedci si však v tomto pátraní stanovili podmienky, vďaka ktorým vedia týchto súrodencov identifikovať. Po prvé, títo kandidáti musia mať rovnaké chemické zloženie ako Slnko (keďže pochádzajú z tej istej hmloviny) a po druhé, ich dráhy sa museli v minulosti pretínať. Táto druhá podmienka však vzhľadom ku zložitým zmenám trajektórií hviezd v dôsledku ich tesných preletov nie je ľahkou záležitosťou. Treťou podmienkou je rovnaký vek.

Už v roku 2014 vedci zverejnili objav pravdepodobného súrodenca Slnka. Ide o hviezdu s označením HD 162826 v súhvezdí Herkula, nachádzajúcu sa od nás vo vzdialenosti 110 svetelných rokov. Je to hviezda spektrálnej triedy F8, teda približne o 15% hmotnejšia ako Slnko. Vieme, že okolo nej neobieha žiadna planéta vo veľkosti Jupitera, šúdie však nevylučujú prítomnosť menších terestrických planét. Táto hviezda nie je viditeľná voľným okom, ale ľahko ju zbadáme v menšom ďalekohľade.

Katalóg takýchto kandidátov už obsahuje viac ako 30 rôznych hviezd a podieľa sa na ešte väčšom výskumnom projetke – snahe o čo najväčšiu a najpresnejšiu trojrozmernú mapu Mliečnej dráhy. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org
[2] astronomy.com



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Hvězdy, Slunce, Dvojník Slunce


13. vesmírný týden 2024

13. vesmírný týden 2024

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 3. do 31. 3. 2024. Měsíc bude v úplňku a bude vidět stále později v noci. To umožní lepší pozorování komety 12P/Pons-Brooks. Na večerní obloze doplňuje jasný Jupiter ještě Merkur, který je v pondělí v maximální elongaci. Aktivitu Slunce oživily především dvě pěkné oblasti se skvrnami a hned následovaly i silné erupce. Na Sojuzu letí poprvé dvě ženy najednou. Ke startu se chystá poslední raketa Delta IV Heavy. Před 50 lety získala první detailní snímky Merkuru sonda Mariner 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

kometa 12P/Pons-Brooks v souhvězdí Labutě

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2024 obdržel snímek „Kometa 12P/Pons-Brooks v souhvězdí Labutě“, jehož autorem je Jan Beránek.   Vlasatice, dnes jim říkáme komety, budily zejména ve středověku hrůzu a děs nejen mezi obyčejnými lidmi. Možná více se o ně zajímali panovníci.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Kometa 12P na soumračném nebi

Když počasí nespolupracuje.

Další informace »