Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Záhadná Holmes

Záhadná Holmes

Holmes
Holmes
Svet pozorovateľskej astronómie na konci roka 2007 náhle ožil. Spôsobila to jednotvárna a nudná kométa Holmes, ktorá sa z ničoho nič zjasnila až o niekoľko magnitúd.

Príčinou nečakaného zjasnenia bola explózia, ku ktorej došlo na povrchu kométy. Následkom explózie došlo k uvoľneniu množstva materiálu, ktorý mal za následok zväčšovanie kometárnej komy až natoľko, že svojim rozmerom presiahla priemer Slnka. Astronómovia z celého sveta okamžite zamerali svoje prístroje na tento zaujímavý objekt s cieľom zistiť, čo spôsobilo explóziu na povrchu kométy. Pozorovaním kométy sa zaoberal aj HST, ktorému sa však nepodarilo nasnímať žiadne podstatné detaily z dôvodu zatienenia jadra kométy expandujúcim prachom a plynom z explózie. Záhadu vznášajúcu sa okolo kométy ešte viac prehĺbil Spitzerov vesmírny ďalekohľad. Ten ukázal zvláštne sa chovajúce prúdy prachu unikajúce z jadra kométy.

spitzer
spitzer
Kométa 17P/Holmes sa približne každých šesť rokov dostáva do blízkosti Jupitera a následne sa vracia späť k Slnku. Doteraz vždy túto trasu absolvovala bez incidentu. V každom prípade však za posledných 116 rokov dvakrát nečakane zvýšila svoju jasnosť o niekoľko magnitúd. Zvýšenie jasnosti bolo dôsledkom explózií, ktoré sa odohrali na jej povrchu. Prvá z explózií sa odohrala v novembri 1892 a druhá v októbri 2007. Astronómovia preto využili v období november 2007 až marec 2008 Spitzerov ďalekohľad k podrobnému prieskumu kométy Holmes. Vďaka citlivému IR spektrografu získali veľmi podrobné údaje o chemickom zložení jadra kométy. Navyše v novembri 2007 spozorovali v okolí kométy veľké množstvo jemného kremičitého prachu, respektíve jemné kryštalické zrnká pripomínajúce rozdrvené diamanty. Podobný materiál bol pozorovaný aj v okolí iných komét, ako tomu bolo napríklad počas misie NASA Deep Impact (Tempel 1), Stardust (Wild 2), či pri úchvatnej kométe Hale-Bopp v roku 1995. Pozorovaný materiál bol v týchto prípadoch dôsledkom umelých impaktov a v prípade kométy Hale-Bopp bol dôsledkom explózie - zjasnenia. Keď Spitzer pozoroval rovnakú časť kométy v marci 2008 jemný kremičitanový prach bol preč. V okolí kométy boli pozorované už iba väčšie častice. Krátko po explózii pritom objavil Spitzer tryskavé prúdy prachu, ktoré unikali z povrchu jadra kométy. V čase objavu sa predpokladalo, že vznikli priblížením kométy k Slnku. Tomuto názoru dopomohla aj skutočnosť, že v čase objavu smerovali od Slnka. Opätovné pozorovanie v marci 2008 ukázalo rovnaké výtrisky a to dokonca v rovnakej polohe ako pred 5 mesiacmi a to aj napriek tomu, že sa kométa medzitým presunula na iné miesto a Slnko ju osvetľovalo z iného smeru. Vďaka tomuto pozorovaniu astronómovia usúdili, že výtrisky pochádzajú z explózie.

Napriek tomu, že kométu Holmes študujeme už 116 rokov, ostáva pre nás stále neznáma. Jej tajomstvo nám pomohol poodhaliť unikátny Spitzerov vesmírny ďalekohľad.




O autorovi



7. vesmírný týden 2017

7. vesmírný týden 2017

Přehled událostí na obloze od 13. 2. do 19. 2. 2017. Měsíc bude po úplňku. Planeta Venuše a nedaleký slabší Mars zdobí večerní jihozápadní oblohu. V druhé polovině noci a ráno je pěkně viditelný Jupiter. Na ranní obloze je také Saturn. Kometa 45P byla v první únorové dekádě vidět jen obtížně, uvidíme, zda si ji vůbec prohlédneme po úplňku na obloze pozdně večerní. Podíváme se ještě na komety 2P a 73P. Slunce i přes nízkou aktivitu nabízí drobné skvrny. Pokračujeme v nabídce 100 pozorování: Sirius B, Venuše, planetka Irene, galaxie M81 a M82. SpaceX na přestavěné floridské rampě chystá statický zážeh a posléze i start rakety Falcon 9 s lodí Dragon k ISS. Startují také silná evropská a indická raketa.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Od protisvitu k falešnému úsvitu

Je počátek února 2017. Soutěž „Česká astrofotografie měsíce“ vstoupila do svého 13. roku a my tu máme další nepřehlédnutelnou fotografii nebeských mysterií. Jejím autorem je východočeský astrofotograf Petr Horálek. I když, v případě Petra Horálka není žádná lokalizace přesná. Jeho putování

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Geostacionárne družice

18.02. 2017; 18:57 SEČ; Tesárske Mlyňany; Canon 400D+Pentacon auto MC 135/3.5 (M 42 objektív). Expozícia 2min, ISO 800. Názvy družíc ASTRA v smere hodinových ručičiek.

Další informace »