Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Alfa Aurigidy 2010

Alfa Aurigidy 2010

Aurigida
Aurigida
V noci z 31. augusta 2010 na 1. septembra 2010 nastane maximum zaujímavého meteorického roja alfa Aurigidy. Roj sa vyznačuje veľmi premenlivou aktivitou s pomerne vysokým zastúpením jasných bolidov. Alfa Aurigidy sú aktívne každý rok, avšak ich ZHR je málokedy vyššia ako 9 meteorov za hodinu. Radiant roja leží neďaleko jasnej a známej hviezdy Capella, ktorú nájdeme v súhvezdí Povozník.

Obdobie aktivity tohto roja nastáva okolo 25. augusta a trvá až do 6. septembra. Maximum pripadá každoročne na 1. septembra (dĺžka Slnka 158°). Radiant má polohu α = 5 hod 40 min, δ = +41°. Meteory tohto roja sú pomerne rýchle, rýchlosť vstupu do atmosféry Zeme je až 66 km/sek. Napriek tomu, že rojová aktivita alfa Aurigíd je pomerne nízka, v rokoch 1935, 1986 a 1994 boli pozorované maximá o ZHR vyššej ako 30 meteorov za hodinu. Veľmi zaujímavé bolo maximum v roku 2007, kedy vizuálny pozorovatelia zaznamenali frekvenciu okolo 40 - 60 meteorov za hodinu. Radarové pozorovania počas maxima v roku 2007 však zaznamenali až niekoľko sto meteorov za hodinu. Meteorický roj alfa Aurigidy sa v ničom nepodobá chronicky známym Perzeidám. Je to veľmi málo preskúmaný meteorický roj, ktorý je nepredvídateľný vo svojom správaní sa vzhľadom na počet meteorov za hodinu. Niektorí astronómovia sa domnievajú, že by sa roj mohol aj tohto roku prezentovať zvýšenou aktivitou. Materskou kométou roja je dlhoperiodická kométa Kiess (C/1911 N1). V blízkosti Slnka sa kométa naposledy ocitla v roku 1911. Predtým to bolo pravdepodobne v roku 83 pred našim letopočtom. To znamená, že kométa navštívila vnútorné časti Slnečnej sústavy za posledných 2500 rokov iba dvakrát. Roj je teda absolútne neznámy, nepoznáme rozloženie častíc na dráhe kométy. Navyše je pomerne málo pozorovaný. Aurigidy majú jednu veľmi zvláštnu vlastnosť. Sú veľmi charizmatické a po ich prelete oblohou za nimi zostáva akási diamantová trblietavá stopa, ktorá je sfarbená modro - zeleno. Vedci sa domnievajú, že je to spôsobené tým, že kométa veľa času na svojej púti okolo Slnka strávi v temnote vonkajších častí Slnečnej sústavy. Preto je jej povrch relatívne nedotknutý slnečným žiarením. Avšak toto tvrdenie je len v roli domnienok a tak ho netreba brať veľmi vážne.

Tohtoročné maximum nebude mať práve najideálnejšie pozorovacie podmienky, nakoľko bude na oblohe svietiť Mesiac blížiaci sa do poslednej štvrti. Nad obzor sa vyhupne už okolo 22:00 LSEČ. Z dôvodu istej pravdepodobnosti nárastu aktivity roja je vhodné pozorovať celú noc od 31.8. do 1.9.2010.

Zdroj:
Astronomia On-Line
Meteor showers online




O autorovi



38. vesmírný týden 2017

38. vesmírný týden 2017

Přehled událostí na obloze od 18. 9. do 24. 9. 2017. Měsíc bude v novu. Jupiter se ztrácí v záři Slunce. Saturn je večer nad jihozápadem. Pozorovat můžeme i Neptun a Uran. Ráno je vidět Venuše, Merkur a Mars. Přidá se k nim také srpek Měsíce. Aktivita Slunce se snížila. Začíná astronomický podzim. Cassini shořela v atmosféře Saturnu. ISS má opět šestičlennou posádku. Po hurikánu Irma se obnoví i lety amerických raket. Kolem Země proletí sonda OSIRIS-REx.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Zatmění nad hradem Helfštýn

Kdopak dnes již spočítá, kolik zatmění Měsíce spatřili obyvatelé starobylého hradu Helfštýn. Mohli bychom jistě zadat souřadnice hradu do nějakého chytrého počítačového programu, který by žádaný počet zjistil. Docela jistě však nezjistíme, zda bylo kdysi dávno v příslušnou noc jasno,

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Ostrov hviezd

Tmavá obloha, Bohom zabudnuté miesto, teplo letnej jadranskej noci, deviatka nočných šialencov, zvuk uzávierok fotoaparátov, šum mora, desivé príbehy o nemých deťoch, vzduchom letiace nedopalky cigariet, nešťastne rozliata plechovka piva... pre niekoho ďalšia noc v teple postele, pre iného výborná príležitosť pre vznik nadčasových spomienok. Zelený závoj tiahnuci sa ostrovom hviezd predstavuje rozbúrený airglow, alebo svetelné žiarenie atmosféry. Fotka pochádza z ostrova Lastovo, najvzdialenejšieho obývaného ostrova Chorvátska. Na hladine mora je možné vidieť zrkadlenie Mliečnej cesty, ktorá obsahuje bohatú štruktúru tmavých hmlovín. Carpe noctem!

Další informace »