Júnové bootidy

V maxime je radiant difúzny (jeho plocha je pravdepodobne väčšia ako 5 stupňov). Súradnice radiantu sú RA=223°, DEC=+58°. Meteory sú málo jasné (priemerná magnitúda je len +5 magnitúd). Samozrejme sa občas zjaví aj jasný meteor (bolid)V roku 2004 skupina ruských a francúzskych astronómov sa pokúsila "modelovať" dráhu meteoroidných častíc. Podarilo sa im získať zaujímavé výsledky. O tom popíšem na konci článku...

História

Prvýkrát bol roj pozorovaný v noci na 28. júna 1916. Po západe Slnka skupina pozorovatežov v Anglicku hlásila vysokú aktivitu meteorov po západe slnka. Členom skupiny bol aj vežmi skúsený pozorovatež William F. Denning.Po zamračenom dni sa obloha nad Anglickom vyjasnila a Denning aj s ďalšími pozorovatežmi začali pozorovať od 22:25 miestneho času a videli silný nárast aktivity meteorov. Denning napísal, že "vežké množstvo meteorov vyletovalo z radiantu medzi súhvezdiami Pastier a Drak". Popísal meteory ako mierne pomalé, biele s nažltlými stopami, ktoré mali vežmi krátke trvanie. U niektorých meteorov zbadal aj náhle zvýšenie jasnosti blízko konca ich dráh.Denning presvedčil priatežov aby dráhy meteorov zakresžovali. Pozorovanie sa skončilo o 01:15 miestneho času, keď sa začala nasúvať oblačnosť. Denning na základe pozorovaní sa snažil určiť presné súradnice radiantu. Plocha radiantu bola vežká 12 až 15°. Denning určil súradnice na RA=231°, DEC=+54°.Denning pozoroval aj nasledujúce noci. 29. júna bolo zamračené, pozoroval až 30. júna (interval začal o 22:15 a skončil o 23:30). Zbadal (a zakreslil) len jednu bootidu. Tento meteor sa však podarilo zakresliť aj Fiammete Wilsonovej. Denning zobral obidve kresby a určil súradnice na RA=223°, DEC=+41°Denning usúdil, že tento roj by mohol patriť nejakej kométe. Začal hžadať vhodného kandidáta a zistil, že to môže byť len kométa 7P/Pons-Winnecke. Táto kométa bola "v správny čas na správnom mieste" a navyše prechádzala perihéliom 1. septembra 1917.Charles P. Olivier (vtedajší riaditež American Meteor Society) získal kresby meteorov z roku 1916 a zistil, že v USA bol tento roj nepozorovatežný. Ale veža pozorovatežov nezávisle na sebe ohlásili aktivitu z "podobného" miesta na oblohe. Aktivita bola hlásená v máji, v júni a začiatkom júla. John Koep a Philip Trudelle (obaja z Chippewa Falls, Wisconsin) hlásili aktivitu v období od 19. mája do 5. júna. Raymond Lambert (Newark, New Jersey) určil radiant na RA=206,7°; DEC=61,2° na dátum 4. júla.Olivier zosumarizoval pozorovania z roku 1916 a vypočítal parabolické elementy dráh meteorov. Potvrdil Denningovu domnienku, že materské teleso júnových bootíd je kométa 7P/Pons-Winnecke.Denning sa pokúšal nájsť aj zmienky o skoršej aktivite. Uviedol, že 30. júna v roku 1860 a 1861 E.J Lowe pozoroval "veža meteorov". V roku 1899 Denning vydal "General Catalogue of Radiant Points of Meteoric Showers and of Fireballs and Shooting Stars Observed at More Than One Station" do ktorého "dal" dve skoršie pozorovania júnových bootíd. Prvé bolo od 26. júna do 11. júla 1872. Pozorovali členovia talianskej meteorickej asociácie. Zákresy spracoval Denning a určil radiant RA=216°, DEC=+47°. Použil 10 meteorov. 14.-28. júna 1887 pozoroval Denning a určil súradnice radiantu na RA=213°, DEC=47° zo 4 meteorov.V roku 1921 pozorovatelia v USA a v Anglicku zachytili len slabú aktivitu. Robert M. Dole (Wilmington, Severná Karolína) a Denning zakresžovali meteory a ich spoločné výsledky sú zaujímavé. 29. júna Dole zakreslil 7 meteorov z radiantu o súradniciach RA=213,6°; DEC=47,2° a Denning 30. júna zakreslil 8 meteorov z radiantu o súradniciach RA=213,2; DEC=47,0°. Deň predtým Denning zakreslil 7 meteorov z radiantu o súradniciach RA=228°, DEC=58°. Tieto pozorovania boli málo presné (nedostatok zakreslených meteorov), napriek tomu Kaname Nakamura (Kjoto, Japonsko) vyhlásil, že aktivita meteorov sa zvyšuje začiatkom júla.Nakamura začal pozorovať meteory patriace kométe 7P/Pons-Winnecke. Začal pozorovať 25. júna. Prvú júnovú bootidu zbadal 26. júna. Počet meteorov začal prudko stúpať 27. a 28. júna, ale najviac meteorov videl 3. júla. Za 35 minút uvidel 135 rojových meteorov (!). Počas ďalšej noci nemohol pozorovať kvôli zamračenej oblohe. 5. júla videl 91 bootíd za 45 minút. Počas intervalu 26. jún-11.júl videl a zakreslil dostatok meteorov na to aby určil aj denný pohyb radiantu. 28. júna mal radiant súradnice RA=212,5°; DEC=+49° a počas maximálnej aktivity mal radiant súradnice RA=212°, DEC=+47°.Nakamura mal neuveritežne citlivé oči. Bol schopný rozpoznať meteory dokonca aj +8 magnitúdy.V roku 1927 bol pozorovaný ďalší silný nárast aktivity. Členovia sovietskeho spolku Mirovedenie v Taškente ohlásili vysokú aktivitu roja, ktorá 27. júna prekračovala 500 za hodinu(!). Podža ich vedúceho Vladimíra A. Malceva viac "ako 90% meteorov bolo slabších ako +5 magnitúd, čiže môžme potvrdiť výsledky napozorované v Japonsku v roku 1921". Podža N. Sytinskej maximum nastalo 27,21 júna a denný pohyb radiantu bol +1,0° v rektanscenzii a -0,3° v deklinácii. Pozorovatelia v USA videli oveža menej meteorov. Ale Dole (EAST Lansing, Michigan) počas 4 nocí (od 26. do 30. júna) videl 145 meteorov. Radiant sa presunul z RA=212,5°; DEC=+55° na RA=218°; DEC=+59,5°. Uviedol, že videl zopár jasných meteorov ale vo všeobecnosti sú júnové bootidy vežmi málo jasné. Je ale zvláštne, že podža Sovietov sa hýbal radiant juhovýchodným smerom ale podža Dolea sa radiant hýbal severovýchodným smerom. Nakamurove pozorovania v roku 1921 však ukázali že radiant sa hý bal severovýchodným smerom, ale výpočty Franklina Smitha ukázali, že radiant sa má hýbať juhovýchodným smerom. Tak toto je vežmi ťažko vysvetlitežné aj teraz, ale podža všetkého je to tým, že radiant je vežmi difúzny.V roku 1932 boli publikované ďalšie zaujímavé články. Franklin W. Smith pokračoval v Olivierovych výpočtoch a overoval podobnosť medzi radiantom pozorovaného pozorovatežmi a teoretickým radiantom, ktorý mala vytvoriť kométa.Použil súradnice radiantu od Koepa a Trudelleho. Síce podobnosť dráhových elementov kométy a meteorov nebola dokonalá, ale Smith vyhlásil, že meteory sa rozptýlili do priestoru a preto bola pozorovaná odchýlka v dráhových elementoch.V roku 1940 sa kométa dostala do rezonancie s Jupiterom 1:2. To malo za následok prudký nárast perihéliovej vzdialenosti. V roku 1819 (vtedy bola kométa objavená) bola perihéliova vzdialenosť 0,2AU od dráhy Zeme smerom k Slnku. Počas ďalších 46 rokov perihéliová vzdialenosť začala zvyšovať. V roku 1915 bola len 0,04 AU od dráhy Zeme smerom k Slnku. V roku 1921 bola perihéliová vzdialenosť len 0,03 AU smerom k Slnku. A v roku 1964 už bola perihéliová vzdialenosť 0,22 AU od dráhy Zeme smerom od Slnka. Od tohto roku je dráha kométy relatívne stabilná.

Súčasnosť

V roku 1968 Edward F. Turco videl len 3-5 meteorov za hodinu, ktoré boli "dosť málo jasné". V roku 1981 David Swann (Dallas, Texas) uverejnil v priebehu rokov 1964-1971 pozoroval 6-krát júnové bootidy a uvidel len 1-2 rojové meteory. A dodal, že "nevidel som ani náznak stopy, ale niekožko jasných meteorov".Takúto vežmi slabú aktivitu potvrdili aj ďalšie pozorovania. 28. júna 1964 D. Conzer (Elizabeth, Západná Virgínia) videl 5 meteorov z radiantu o súradniciach RA=226°, DEC=+59°. 28. júna 1970 dvaja pozorovatelia z Pensylvánie videli niekožko júnových bootíd vyletujúcich z radiantu o súradniciach RA=223°, DEC=+59°.Júnové bootidy sa pozorovali aj pomocou radaru. Ale podarilo sa to iba Sekaninovi. Jeho projekt prebiehal v dvoch fázach. Prvá v rokoch 1961-1965 a druha v roku 1969. (to je však na samostatný článok, preto nebudem o tom písať)

Možný návrat v roku 2004?

Sergej Šanov a Sergej Dubrovskij (členovia ruskej asociácie astronómov amatérov) uverejnili, že je možné, že Zem sa priblíži k oblaku meteoroidných častíc ktoré vyvrhla materská kométa tohto roja. Vyzerá to tak, že aktivita tohto roja bude najvyššia za posledných 6 rokov.Na meteoroidné častice okrem gravitačného účinku planét má vplyv na zmeny dráhy hlavne tlak slnečného žiarenia. Čiže Poynting-Robertsonov efekt. Pri modelovaní pohybu meteoroidných častíc zobrali do úvahy účinok slnečného žiarenia. Ako na svojej stránke tvrdia, že ak sú častice dostatočne malé a dostatočne žahké, pohybujú sa tak, akoby gravitačné pole Slnka (a planét) neexistovalo. Keďže častice uvožnené kométou majú najrôznejšiu vežkosť a hmotnosť, slnečné žiarenie spôsobí to, že častice sa od seba začnú vzďalovať. Rýchlosť vzďažovania je rádovo v metroch za sekundu. Meteoroidné častice opúšťajú materskú kométu v žubovožnej časti jej obežnej dráhy. Je jasné, že kométa najviac častíc vychrlí v blízkosti perihélia a v perihéliu.Autori simulácie si trochu zjednodušili situáciu tým, že uvažovali iba častice, ktoré kométu opustia po dotyčnici. Ak častica opustí kométu po dotyčnici v smere jej dráhy, smer jej rýchlosti má kladné znamienko. Ak častica opustí kométu po dotyčnici v opačnom smere, smer rýchlosti má záporné znamienko. Je samozrejme jasné, že kométa vyvrhuje častice do žubovožného smeru ale na ďalšie výpočty také zjednodušenie stačí.Pomocou vyššie popísaných metód autori zistili, že z kométy pri preletoch perihéliom v rokoch 1808-1875 sa uvožňovali častice rýchlosťou 0 až ± 25m/s. Tieto častice sa dostali nakoniec do rezonancie s Jupiterom. Najprv zobrali do úvahy častice s krokom 1m/s. Predbežné výpočty ukázali, že stretnutie so Zemou v roku 2004 bude v oveža výhodnejšej pozícii ako v roku 1998. V roku 2004 sa väčšia časť meteoroidného oblaku bude nachádzať vo vnútri obežnej dráhy Zeme. A za posledných 6 rokov došlo k malej zmene dĺžky vzostupného uzla. Čiže maximum nastane 23. júna.V ďalšej časti výpočtu autori použili častice, ktoré by sa mohli priblížiť k Zemi (vyčlenili ich v prvej časti výpočtu) a použili krok 0,01 m/s. Podrobné výpočty ukázali, že vo vnútri obežnej dráhy Zeme sa budú nachádzať častice vyvrhnuté v roku 1825 a 1830. Vzdialenosť medzi meteoroidmi a Zemou by mala byť 0,0025 AU (374 000 km).Častice vyvrhnuté v roku 1819 sa stretnú so Zemou o 0,9 dňa neskôr. Všetko je prehžadne zhrnuté v tabužke:

Time (UT)	l°	Trail	V m/s	delta_r AU	delta_t days	alpha (°)	delta (°)	Vg km/s	Notes
23 June 07:28	92,113	1863	+09,64	0,0015	-03,0	222,5	+46,8	14,13
23 June 08:32	92,155	1858	+09,09	0,0006	-03,5	222,6	+46,7	14,12
23 June 09:34	92,196	1852	+08,48	0,0000	-03,2	222,6	+46,7	14,12
23 June 10:32	92,235	1847	+07,96	0,0000	-02,7	222,6	+46,7	14,12	The maxima can be later for 30 minutes
23 June 11:10	92,260	1841	+07,15	0,0000	-03,5	222,7	+46,6	14,11
23 June 11:21	92,267	1841	+07,14	0,0000	-01,9	222,6	+46,7	14,12
23 June 11:42	92,281	1836	+07,02	0,0000	-03,7	222,7	+46,6	14,11
23 June 12:03	92,295	1836	+07,00	0,0000	-01,4	222,6	+46,7	14,12
23 June 12:12	92,301	1830	+07,12	0,0000	-04,6	222,7	+46,5	14,09
23 June 12:17	92,304	1819	+08,58	0,0000	-11,4	222,8	+46,2	14,05
23 June 12:42	92,321	1825	+07,53	0,0000	-06,2	222,7	+46,4	14,07
23 June 12:56	92,330	1830	+07,08	0,0000	-01,2	222,6	+46,6	14,11
23 June 13:05	92,336	1836	+07,01	0,0031	00,0	223,5	+46,5	14,16
23 June 13:39	92,359	1830	+07,09	0,0025	00,0	223,4	+46,3	14,14
23 June 14:00	92,373	1825	+07,48	0,0000	-01,0	222,5	+46,6	14,10
23 June 14:43	92,401	1825	+07,49	0,0025	00,0	223,6	+46,4	14,13
23 June 15:28	92,431	1819	+08,52	0,0000	-00,9	222,5	+46,5	14,10
23 June 16:06	92,456	1819	+08,53	0,0033	00,0	223,3	+46,4	14,14
23 June 18:10	92,539	1813	+10,85	0,0000	-02,2	222,6	+46,4	14,07
23 June 19:08	92,577	1813	+10,86	0,0035	00,0	222,8	+46,4	14,12

Je tam dátum a čas predpokladaného maxima, slnečná dĺžka, roksformovania meteoroidného oblaku, rýchlosť vychrlenia meteoroidnýchčastíc, vzdialenosť medzi meteoroidmi a Zemou v AU, rozdiel medzimeteoroidmi a Zemou v dňoch a zlomkoch dňa, súradnice roja ageocentrická rýchlosť.

Podobné výpočty urobili aj členovia japonskej astronomickej amatérskej organizácie FAS (Fuchu Astronomical Society)A podža ich výpočtov by maximum malo nastať 23. júna medzi 13:00 UT a 20:00 UT. Ale podža všetkého dráhy častíc sú už narušené, preto hodinové počty budú oveža nižšie.

Radiant:

Zdroje :
http://www.meteorobs.org
http://www.imcce.fr/s2p/JBO/2004JBO.html
http://kaicho.pobox.ne.jp/tenshow/meteor/7p2004/e1.htm
http://gelios-2002.narod.ru/docs/jbo04/jbo04.html