Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Objav nových kvazarov poodhaľuje tajomstvo čiernych dier

Objav nových kvazarov poodhaľuje tajomstvo čiernych dier

Umelecká predstava kvazaru.
Autor: J. Neidel / MPIA

V centre každej supermasívnej galaxie číha čierna diera. Ako sa tieto čierne diery formovali a ako sa rozrástli do hmotností  miliárd Sĺnk, je stále otvorenou otázkou. Vedci z Max Planck Institute for Astronomy (MPIA) objavili tri kvazary, ktoré majú veľkú hmotnosť, avšak podľa súčasných poznatkov, by na jej nadobudnutie potrebovali oveľa viac času.

Kvazary sú objekty s veľkou svietivosťou, v strede ktorých sídli supermasívna čierna diera. Pád hmoty do centra kvazaru zvyšuje hmotnosť jeho contrálnej čiernej dier a zodpovedná za jas kvasaru. 

Pomocou Keckovho observatória na Havaji, astronómovia vedení Christinou Eilers objavili extrémne mladé kvazary s hmotnosťou asi miliárd Sĺnk, ktoré však zhromažďujú hmotu menej ako 100 000 rokov. Doterajšie zistenia však vravia, že kvazary s takouto hmotnosťou by potrebovali tisíckrát dlhší čas na to, aby dosiahli hmotnosť takéhoto rozmeru. O týchto informáciách pojednáva článok v časopise Astrophysical Journal.

Pozorovanie kvazarov: Svetlo z kvazaru (vpravo) je absorbované plynom. Absorpcia je oveľa nižšia v blízkej zóne kvazaru, ktorá je zobrazená zelenou farbou v prípade staršieho kvazaru, žltou v prípade mladšieho. Rozsah blízkej zóny možno odčítať spektrom (dole). Samotný kvazar je centrálna čierna diera, obklopená víriacou hmotou, prípadne vysiela častice do dvoch výtryskov (rámček vpravo hore). Autor: A. C. Eilers & J. Neidel, MPIA
Pozorovanie kvazarov: Svetlo z kvazaru (vpravo) je absorbované plynom. Absorpcia je oveľa nižšia v blízkej zóne kvazaru, ktorá je zobrazená zelenou farbou v prípade staršieho kvazaru, žltou v prípade mladšieho. Rozsah blízkej zóny možno odčítať spektrom (dole). Samotný kvazar je centrálna čierna diera, obklopená víriacou hmotou, prípadne vysiela častice do dvoch výtryskov (rámček vpravo hore).
Autor: A. C. Eilers & J. Neidel, MPIA

Tieto čerstvo objavené kvazary majú hmotnosť približne miliardy Sĺnk. Všetky súčasné teórie o raste čiernych dier však predpokladajú, že na to, aby čierne diery mohli dosiahnuť takého rozmery, by potrebovali aspoň sto miliónov rokov. Ale tieto tri kvazary sú aktívne menej ako 100 000 rokov. Na zistenie toho ako dlho sú tieto kvazary aktívne, astronómovia skúmali, aký majú vplyv na svoje prostredie – simuláciou toho, ako svetlo z kvazarov ionizuje a ohrieva plyn v ich okolí, môžeme predkladať, akú veľkú blízku zónu by mal ten-ktorý kvazar mať. Akonáhle začne do vnútra kvazaru „padať“ hmota, tieto blízke zóny rastú veľmi rýchlo. A počas životnosti 100 000 rokov by už kvazary mali mať tieto zóny vcelku veľkých rozmerov.

Prekvapivé bolo, že tri novo objavené kvazary mali tieto zóny veľmi malé. To naznačuje, že kvazary nemohli byť aktívne viac ako 100 000 rokov. Avšak žiadne súčasné teoretické modely nemôžu vysvetliť existenciu týchto objektov – hovorí profesor Joseph Hennawi, ktorý vedie výskumnú skupinu MPIA, ktorá stojí za týmto objavom. Budeme potrebovať nové modely, aby sme lepšie pochopili, ako vznikajú čierne diery a galaxie.

Ďalším krokom vo výskume je nájsť viac takýchto kvazarov. To by bolo naznačovať, že veľká časť kvazarov je oveľa maldšia než sa predpokladalo. Vedci už pracujú na pozorovaní niekoľkých ďalších kandidátov. Výsledky môžu pomôcť astronómom pochopiť vznik a vývoj supermasívnych čiernych dier v strede dnešných galaxií.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Kvasar, Černá díra


4. vesmírný týden 2018

4. vesmírný týden 2018

Přehled událostí na obloze od 22. 1. do 28. 1. 2018. Měsíc bude v první čtvrti. Večer je nízko Neptun a poblíž jihu Uran. Nad ránem je vidět Jupiter a Mars. Z objektů noční oblohy doporučíme zimní kulovou hvězdokupu a asterismus ze souhvězdí Žirafy. Zažili jsme starty menších raket z Číny a Japonska a také úspěšný start rakety Atlas V. Čeká nás start evropské rakety Ariane 5 a čínské CZ-2C. Před 50 lety letěla raketa Saturn IB s nepilotovanou lodí Apollo 5. Po nehodě Apolla 1 šlo o první a hned plně úspěšný test nové lodi. Před 100 lety se narodil významný pozorovatel planetek a objevitel komet Antonín Mrkos.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Měsíčná Vršatec

Titul Česká astrofotografie měsíce za prosinec 2017 obdržel snímek „Měsíční Vršatec“, jehož autorem je Václav Hýža Oblast Bílých Karpat, nalézající se nad obcí Vršatské Podhradie nedaleko Ilavy, byla osídlena již v pravěku lidmi lužické a púchovské kultury, tedy docela jistě nejméně 500 let

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Scintilace hvězdy Sírius

Další informace »