Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Pátranie po vode vo vesmíre

Pátranie po vode vo vesmíre

Obrázok znázorňuje galaxiu, kde je tvorba hviezd zakrytá veľkým množstvom prachu.
Autor: NASA, ESA, the Hubble Heritage (STScI/AURA)-ESA/Hubble Collaboration, and A. Evans (University of Vi

Od oblakov po rieky, ľadovce a oceány je voda prítomná všade na Zemi. Molekuly vody sú však hojne rozšírené aj vo vesmíre. Nové objavy z oblasti výskumu prítomnosti vody vo vesmíre prináša v časopise Astronomy & Astrophysics Miguel Pereira Santaella, vedecký pracovník na Oxford University Department of Physics.

Na rozdiel od vody na Zemi, má väčšina vody vo vesmíre buď formu pary alebo tvorí ľadové plášte prilepené na medzihviezdne zrnká prachu, práve preto, že mimoriadne nízka hustota medzihviezdneho priestoru (trilión-krát nižšia ako vzduch), zabraňuje tvorbe tekutej vody. Jediný spôsob, ako študovať molekuly vody v takomto prachom pokrytom priestore, je cez infračervené žiarenie.

Molekuly vody zažívajú kolísajúcu hladinu kvantovej energie. Táto aktivita nám umožňuje ich pozorovanie a je známa ako prechod vody – tento termín sa vzťahuje na najlepší bod vedeckého pozorovania, čo je presná vlnová dĺžka, pri ktorej molekuly vody prechádzajú z jedného kvantového stavu do druhého, vyžarujú svetlo a zvyšujú svoju viditeľnosť. Väčšina týchto prechodov nie je veľmi energetická, takže sa objavujú v rozsahoch elektromagnetického spektra s malými vlnovými dĺžkami (v rozmedzí od 50 μm do 1000 μm (1 mm)).

Kvôli zemskej atmosfére sú takéto pozorovanie veľmi obtiažne. Pokroky vo svete technológií a vývoj ďalekohľadov nám otvárajú stále nové možnosti poznania. Pomocou nich môžeme odhaliť molekuly vody spôsobom, akým sme nemohli predtým. Ide napríklad o Atacama Large Millimeter Array (ALMA), ktorý sa nachádza v púšti Atacama. Týmto ďalekohľadom vedci prvýkrát zachytili prechody molekuly vody nachádzajúce sa v blízkej špirálovej galaxii (vzdialenej 160 miliónov ly). Emisie vodných pár v tejto galaxii vznikajú v jej jadre. Analýzy ukazujú, že tieto molekuly vody zintenzívňujú rýchlosť svojich emisií, keď prichádzajú do styku s infračervenými fotónmi. Toto zvýšenie aktivity uľahčuje vedcom ich pozorovanie. Molekuly vody sú najviac priťahované fotónom so špecifickými vlnovými dĺžkami 79 a 132 μm, ktoré pri absorpcii zosilňujú prechodový obrys, a tým zvyšujú jeho viditeľnosť. Z tohto dôvodu má tento špecifický prechod vody schopnosť ukázať intenzitu infračerveného svetla v jadre galaxií, v mierkach oveľa menších, ako sú hodnoty, ktoré umožňujú priame infračervené pozorovania.

Infračervené žiarenie je jediný spôsob, ako študovať objekty zakryté v prachu. Vedci takýmto spôsobom plánujú pozorovať prechod vody v mnohých galaxiach, kde prach blokuje optické spektrum. |

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Infračervený, Voda, Galaxie


33. vesmírný týden 2017

33. vesmírný týden 2017

Přehled událostí na obloze od 14. 8. do 20. 8. 2017. Měsíc bude v poslední čtvrti. Dojde k zákrytu Hyád a ve dne také Aldebaranu. Jupiter mizí večer na jihozápadě. Saturn je za soumraku nad jihozápadem. V druhé polovině noci uvidíme Neptun a Uran. Ráno se ukazuje Venuše. Aktivita Slunce je opět nízká. Očekáváme start Falconu 9 s Dragonem k ISS, Atlasu V s komunikační družicí TDRS-M a Proton-M by měl vynést komunikační družici Blagovest.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Střecha Slovenska

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2017 obdržel snímek „Střecha Slovenska“, jehož autorem je Václav Hýža. Pilíř noci, rozlité mléko bohyně Héry, bývalá cesta slunce, která je dnes v popelu. Také nebeská řeka Inků, most čínských milenců, ale i věčný svit duší, které opustily svět.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Perseida nad Gradacem (Chorvatsko)

13. srpna 2017 0:47:49, iso 1600, Canon EOS77, obj. Sigma 10/20

Další informace »