Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Leonidy 2008

Leonidy 2008

828.jpg
Dňa 17.11.2008 nastane maximum meteorického roja Leonidy. Tento roj je známy výskytom meteorických dažďov z ktorých najväčší bol pozorovaný v roku 1866.

Tohtoročné maximum bude veľmi rušené Mesiacom krátko po splne, ktorý sa navyše bude nachádzať v blízkosti radiantu roja. Predpokladá sa, že maximum roja nastane ráno 17.11.2008 o 10:00 SEČ. Zenitová frekvencia by mala dosiahnuť niečo cez 20 meteorov za hodinu. Podľa organizácie IMO by malo nastať ešte jedno maximum a to v noci z 16. na 17.11.2008, približne o 01:20 SEČ. Toto maximum by malo byť oveľa výdatnejšie. Predpokladá sa, že maximálna zenitová frekvencia by mala dosiahnuť niečo okolo 130 meteorov za hodinu, pričom by mali byť pozorované jasnejšie meteory s väčším zastúpením bolidov ako je obvyklý priemer.

Meteory tohto roja sú veľmi rýchle a do zemskej atmosféry vstupujú rýchlosťou až 71 km za sekundu. Priemer prúdu meteorických častíc roja Leonidy stanovený radarovými pozorovaniami je približne 35 000 km. Materským telesom Leonid je kométa P55/Tempel-Tuttle s dobou obehu 33 rokov. Leonidy patria k jednému z najvýdatnejších a najobľúbenejších meteorických rojov. Roj je v činnosti od 14. do 21. novembra, pričom jeho maximum nastáva každoročne okolo 17. až 18. novembra. Radiant roja nájdeme v hrive súhvezdia Lev. Dráhu prúdu meteoroidov, ktoré tento roj spôsobujú, vypočítal v roku 1866 taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli. Francúz Le Verrier a Nemec Teodor von Oppolzer nezávisle prišli k záveru, že meteory tohto roja sa pohybujú po rovnakej dráhe, ako vtedy objavená Tempelova-Tuttleova kométa (P55/Tempel-Tuttle). Prúd meteoroidov, ktorý spôsobuje meteorický roj je rozprestretý pozdĺž dráhy kométy Tempel-Tuttle, avšak nemá všade rovnakú hustotu. Najhustejší je neďaleko kométy a kedykoľvek Zem prechádza týmto zhustením, pozorujeme dážď meteorov. Obzvlášť pozoruhodný bol dážď Leonid v novembri 1833, kedy bolo pozorovaných vyše 46 000 meteorov za hodinu. Yaleský matematik Denison Olmsted vtedy vysvetlil, že vyletovanie meteorov z jedného bodu je dôsledok perspektívy.

Dážď Leonid sa v minulosti vyskytol aj v rokoch 902, 934, 1037, 1202, 1366, 1533, 1799 atď. Tieto údaje dokazujú, že veľmi hustý oblak častíc z materskej kométy sa po jej dráhe vracia po 33 rokoch (presne za 33,25 roku). Posledný dážď meteorov roja Loenidy sme mohli sledovať v roku 1999, kedy dosiahla ZHR až 5000 meteorov za hodinu.

Zdroj:
IMO
Wikipédia
IDnes




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »