Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Orionidy 2009

Orionidy 2009

2008100004.jpg
V noci z 20. na 21.10.2009 nastane maximum meteorického roja Orionidy. Predpokladá sa zvýšená aktivita roja, nakoľko sa blížime k vrcholu 12. ročného cyklu aktivity meteorického roja Orionidy.

V rokoch 2006 a 2007 prekvapili pozorovateľov meteorov nečakane silné maximá Orioníd so ZHR okolo 50 - 70 meteorov za hodinu. Vysoká hodnota ZHR sa navyše prejavovala dve až tri noci po sebe. V roku 2006 bolo pritom pozorovaných veľa jasných meteorov. Výpočty a pozorovania tak naznačujú, že v rokoch 2008 - 2010 by mala byť aktivita tohto roja pomerne vysoká. Podobne ako tomu bolo v minulom roku, aj tento rok sa predpokladá zvýšená frekvencia meteorov počas maxima Orioníd. Tento meteorický roj je navyše známy aj tým, že pred a po hlavnom maxime sa objavuje niekoľko vedľajších maxím. Niekedy, vďaka týmto maximám ostane frekvencia meteorov konštantná počas niekoľkých nocí. Napríklad v roku 1993 a 1998 boli vedľajšie maximá rovnako silné ako hlavné maximum. Preto IMO doporučuje pozorovať Orionody už od 17.10.2009. Podľa predpovedí by mala tohtoročná frekvencia dosiahnuť hodnôt niekde medzi 20 až 60 meteormi za hodinu. Predpokladá sa výskyt väčšieho množstva jasných meteorov a bolidov. Orionidy sú v činnosti od 2.10. do 7.11., pričom ich maximum nastáva pravidelne okolo 21.10. Bežná ZHR býva okolo 30 meteorov za hodinu. Poloha radiantu v čase maxima je α = 6 h 20 m; δ = +16°.

Orionidy nemajú ostré maximum, čo v praxi znamená, že frekvencie pozorované v čase maxima sú porovnateľne vysoké ako v čase pred a po maxime. Meteory roja Orionidy sú po Leonidach druhým najrýchlejším rojom, pretože do atmosféry vstupujú rýchlosťou až 66 km za sekundu. Podobne ako iné porovnateľne rýchle roje zanechávajú po svojom vstupe do atmosféry svetelné stopy, ktoré sú viditeľné sekundy až minúty po prelete meteoru. Materským telesom Orioníd je slávna kométa Halley. Zem pri svojej púti okolo Slnka stretáva dvakrát ročne prúd častíc, ktoré pochádzajú zo spomínanej kométy. Prvý prúd častíc z kométy Halley stretáva Zem začiatkom mája a voláme ho eta Aquaridy, druhý zasa koncom októbra a tým sú práve Orionidy.

Vzhľadom na to, že dráha kométy Halley a planéty Zem sa míňa o takmer 22 miliónov kilometrov, sú meteoroidy spôsobujúce meteorický roj Orionidy na našej oblohe veľmi staré. Nie je celkom známe, ako dlho trvá časticiam vyvrhnutým z jadra kométy, než sa vplyvom gravitačného pôsobenia planét a tlaku slnečného žiarenia dostanú na dráhu, ktorá sa pretína s dráhou Zeme. Predpokladá sa však, že tento proces trvá celé storočia až tisícročia.

oriege.png
Radiant roja nájdeme v severovýchodnej časti súhvezdia Orión, približne 5° západne od hviezdy gamma Gem - Alhema (2 mag). Pozorovať meteory roja Orionidy je možné začať najskôr o 23:00 miestneho času, kedy je už radiant roja dostatočne vysoko nad obzorom. Pozorovacie stanovisko je vhodné zvoliť si tak, aby sme boli čo najďalej od zdrojom rušivého umelého osvetlenia. Pozorovacie pole je potrebné orientovať tak, aby pozorovateľ videl radiant a tak dokázal správne identifikovať rojovú príslušnosť zaznamenaných meteorov. Podrobnejšie informácie o pozorovaní meteorov vám určite ochotne poskytnú pracovníci ktorejkoľvek hvezdárne vo vašom okolí.

Zdroj:
IMO




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »