Orionidy 2009
V rokoch 2006 a 2007 prekvapili pozorovateľov meteorov nečakane silné maximá Orioníd so ZHR okolo 50 - 70 meteorov za hodinu. Vysoká hodnota ZHR sa navyše prejavovala dve až tri noci po sebe. V roku 2006 bolo pritom pozorovaných veľa jasných meteorov. Výpočty a pozorovania tak naznačujú, že v rokoch 2008 - 2010 by mala byť aktivita tohto roja pomerne vysoká. Podobne ako tomu bolo v minulom roku, aj tento rok sa predpokladá zvýšená frekvencia meteorov počas maxima Orioníd. Tento meteorický roj je navyše známy aj tým, že pred a po hlavnom maxime sa objavuje niekoľko vedľajších maxím. Niekedy, vďaka týmto maximám ostane frekvencia meteorov konštantná počas niekoľkých nocí. Napríklad v roku 1993 a 1998 boli vedľajšie maximá rovnako silné ako hlavné maximum. Preto IMO doporučuje pozorovať Orionody už od 17.10.2009. Podľa predpovedí by mala tohtoročná frekvencia dosiahnuť hodnôt niekde medzi 20 až 60 meteormi za hodinu. Predpokladá sa výskyt väčšieho množstva jasných meteorov a bolidov. Orionidy sú v činnosti od 2.10. do 7.11., pričom ich maximum nastáva pravidelne okolo 21.10. Bežná ZHR býva okolo 30 meteorov za hodinu. Poloha radiantu v čase maxima je α = 6 h 20 m; δ = +16°.
Orionidy nemajú ostré maximum, čo v praxi znamená, že frekvencie pozorované v čase maxima sú porovnateľne vysoké ako v čase pred a po maxime. Meteory roja Orionidy sú po Leonidach druhým najrýchlejším rojom, pretože do atmosféry vstupujú rýchlosťou až 66 km za sekundu. Podobne ako iné porovnateľne rýchle roje zanechávajú po svojom vstupe do atmosféry svetelné stopy, ktoré sú viditeľné sekundy až minúty po prelete meteoru. Materským telesom Orioníd je slávna kométa Halley. Zem pri svojej púti okolo Slnka stretáva dvakrát ročne prúd častíc, ktoré pochádzajú zo spomínanej kométy. Prvý prúd častíc z kométy Halley stretáva Zem začiatkom mája a voláme ho eta Aquaridy, druhý zasa koncom októbra a tým sú práve Orionidy.
Vzhľadom na to, že dráha kométy Halley a planéty Zem sa míňa o takmer 22 miliónov kilometrov, sú meteoroidy spôsobujúce meteorický roj Orionidy na našej oblohe veľmi staré. Nie je celkom známe, ako dlho trvá časticiam vyvrhnutým z jadra kométy, než sa vplyvom gravitačného pôsobenia planét a tlaku slnečného žiarenia dostanú na dráhu, ktorá sa pretína s dráhou Zeme. Predpokladá sa však, že tento proces trvá celé storočia až tisícročia.
Zdroj:
IMO
