Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Kométa ISON a jej cesta oblohou kolem Marsu

Kométa ISON a jej cesta oblohou kolem Marsu

Kométa ISON (HST) Autor: NASA
Kométa ISON (HST)
Autor: NASA
Už onedlho by mala našu oblohu skrášliť kométa C/2012 S1 ISON, o ktorej sa predpokladá, že by mohla byť „kométou storočia“. Kométa by mala prejsť perihéliom 28. 11. 2013 a pokiaľ prežije priblíženie k Slnku, mohla by byť dokonca viditeľná aj počas dňa.

Kométa ISON bola objavená 21. 9. 2012. Objavili ju dvaja astronómovia a to Vitali Nevski z Beloruska a Artyom Novichonok z Ruska. V čase objavu mala kométa jasnosť 18,8 mag., pričom objavená bola na CCD snímkach z ďalekohľadu Santel (0,4 m), ktorý patrí výskumnému stredisku International Scientific Optical Network (ISON). Odtiaľ aj pomenovanie kométy. Kométa by sa mala k Slnku priblížiť na veľmi malú vzdialenosť a to iba 0,01 AU, takže je otázne, či toto stretnutie prežije. Pokiaľ svoj prelet okolo Slnka prežije, mohla by byť pozorovateľná aj na dennej oblohe. Voľným okom by mala byť kométa pozorovateľná už v októbri 2013 a to na rannej oblohe, kde jej bude spoločnosť robiť planéta Merkúr a Saturn.

Podľa správ pozorovateľov sa momentálne kométa udržuje v dobrej kondícii a pomaly sa zjasňuje podľa očakávaní. Jej aktuálna jasnosť sa pohybuje okolo 11 mag. a nachádza sa v súhvezdí Rak. 1. 10. 2013 sa kométa priblíži k planéte Mars a to na vzdialenosť iba 0,0724 AU (10830000 km). Na Marse v súčasnosti operuje pár sond, takže NASA plánuje túto udalosť využiť a pokúsiť sa kométu pozorovať pomocou týchto sond. Ak by sa pozorovanie podarilo, išlo by o prvé pozorovanie kométy z povrchu iného telesa. Ako sa bude jasnosť kométy vyvíjať v nasledujúcom období je zatiaľ v sfére predpokladov, nakoľko kométy bývajú veľmi nevyspytateľnými telesami. Samozrejme veľkou otázkou je aj to, čo sa s kométou stane po jej príchode do perihélia. Pokiaľ stretnutie so Slnkom prežije, mala by byť veľmi pekne viditeľná na rannej oblohe až do Vianoc. K Zemi sa najviac priblíži 27. 12. 2013 a to na vzdialenosť iba 0,429 AU od Zeme (64 200 000 km). Kométa bude následne stúpať vyššie nad obzor, ale zároveň sa bude od Zeme vzďaľovať a pomaly slabnúť. Na svojej ceste do perihélia bude kométa na oblohe stretávať rôzne objekty, pričom mnohé z nich budú veľmi fotogenické:

1. 10. 2013 – kométa sa bude nachádzať približne 10° severne od zmenšujúceho sa kosáčika Mesiaca a planéty Mars.

16. 10. 2013 – kométu nájdeme iba 2° severovýchodne od hviezdy Regulus (alfa Leo).

26. 10. 2013 – kométu nájdeme vo fotogenickom zoskupení galaxií M95, M96 a M105.

30. 10. 2013 – kométa sa bude nachádzať vo vzdialenosti približne 6° od kosáčika Mesiaca.

Začiatkom novembra by mohla byť kométa viditeľná už aj voľným okom, avšak podmienkou jej dobrej viditeľnosti je tmavá obloha.

5. 11. 2013 – kométa prejde zo súhvezdia Lev do súhvezdia Panna.

7. 11. 2013 – kométa prejde vo vzdialenosti zhruba 1° od hviezdy beta Vir (3,6 mag.).

8. 11. 2013 – na svojej ceste oblohou kométa pretne nebeský rovník a zamieri na južnú oblohu.

14. 11. 2013 – kométu nájdeme vo vzdialenosti menej než 1° od galaxie NGC 4697 (10 mag.).

18. 11. 2013 – kométa bude prechádzať vo vzdialenosti iba 0,38° od hviezdy Spica (alfa Vir).

22. 11. 2013 – kométa ISON opustí súhvezdie Panny a prejde do súhvezdia Váhy.

23. 11. 2013 – kométa sa bude nachádzať len 4,7° juhozápadne od planéty Merkúr a 4,9° juhozápadne od planéty Saturn.

25. 11. 2013 – ISON nájdeme iba 1,2° od slávnej kométy 2P/Encke (8 mag.).

27. 11. 2013 – kométa ISON sa objaví v zornom poli korónografu LASCO C3 sondy SOHO.

28. 11. 2013 – kométa ISON dosiahne perihélium (23:00 UT).

Práve 28. 11. 2013 bude mať kométa rande so svojim osudom. Dni strávené v perihéliu nás všetkých udržia v poriadnom napätí. Vstúpi kométa do siene veľkých a slávnych komét? Naplnia sa naše očakávania? Alebo nevydrží prechod perihéliom a rozpadne sa v žiari našej hviezdy?

Zdroj: UniverseToday




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »