Prvé fotografie a videá Slnka zo sondy Solar Dynamics Observatory

Zariadenia na sonde sú skonštruované tak, aby nám umožnili lepšie porozumieť slnečným vplyvom na životné prostredie Zeme štúdiom slnečnej atmosféry v malých škálach časopriestoru a v mnohých oblastiach vlnových dĺžok súčasne. Cieľom sondy je pochopiť zmeny, ktoré ovplyvňujú život na našej planéte a technologické systémy zistením:

- Spôsobu akým je magnetické pole generované a štruktúrované
- Ako je magnetická energia konvertovaná a prepúšťaná do heliosféry (oblasť slnečnej aktivity nad viditeľným povrchom Slnka) vo forme slnečného vetra, energetických častíc a rozdielov v radiácii.

Vedecké experimenty na sonde:

- Montáž obrázkov atmosféry (AIA - Atmospheric Imaging Assembly) bude zhromažďovať obrázky slnečnej atmosféry vo viacerých vlnových dĺžkach kôli prepojeniu zmien, ktoré súvisia so zmenami na povrchu a vo vnútri. Dáta budú zahŕňať obrazy Slnka v desiatich vlnových dĺžkach každých desať minút
- Experiment premenlivosti v EUV (EVE - EUV Variability Experiment) bude merať v extrémnej časti ultrafialového spektra a snažiť sa pochopiť vplyv na Zem a blízko-zemský priestor
- Helioseismický a magnetický zobrazovač (HMI - Helioseismic and Magnetic Imager) rozširuje možnosti SOHO/MDI prístroja s oveľa vyšším rozlíšením (4096 x 4096 pixelov)

,,Pozorovali sme slnečné protuberancie mnohokrát predtým, ale nikdy tak výrazne ako teraz." vyhlásil Alan, hlavný výskumník experimentu AIA.

,,SDO je náš ‚,Hubble na Slnko"." tvrdia vedci. To prisľubuje zmeniť pohľad na slnečnú fyziku rovnakým spôsobom ako zmenil Hubblov teleskop pohľad na astronómiu a kozmológiu.

"Žiadny slnečný ďalekohľad nikdy neskombinoval priestorové, časové a spektrálne rozlíšenie tak ako SDO." dodáva Alan. Toto je možné vďaka kombinácii 4096 x 4096 pixelovému CCD detektoru s obrovským dynamickým rozsahom a geosynchrónnej obežnej dráhe, ktorá dovoľuje snímať a komunikovať so Zemou nepretržite.

Obr. 1: Získaný v extrémnej ultrafialovej oblasti 30. marca 2010. Nepravé farebné stopy sú spôsobené rôznymi teplotami plynov. Červené oblasti sú relatívne chladné (60 000 K), modré a zelené sú teplejšie (>1 000 000 K)

Jedna z úžasných vlastností sondy je práve "big picture" náhľad. SDO je schopné zobraziť nie len malú oblasť Slnka, ale celý disk, atmosféru, povrch a z časti vnútro. ,,Ideme vytvárať nové pohľady, ktoré neboli v minulosti možné." povedal Alan

Ako príklad sa zmieňuje o udalosti z 8. Apríla 2010:

Obrázky z SDO jasne ukazujú magnetické slučky a iné štruktúry kolísajúce sa tam a späť, keď vlna prejde nad nimi. Nakoniec vlna zmizne za slnečným horizontom, ale tým show ani zďaleka nekončí. Štyri hodiny po počiatočnom výbuchu a asi 200 000 kilometrov od miesta vybuchla ďalšia protuberancia (obr.1).

Náhoda? Nie podľa vedúceho programu.

,,Fakt, že sa vlna prehnala cez povrch Slnka spôsobil destabilizáciu magnetických polí. Domnievam sa, že magnetické základy protuberancií boli rozrušené na vlne a to viedlo k vzniku erupcie."

Zdanlivo bezvýznamný B-záblesk vyvolal masívnu erupciu cez polovicu povrchu Slnka. Ak bola táto nečakaná súvislosť pochopená správne môže to viesť k veľkému pokroku v predpovedaní slnečného počasia.

Zatiaľ pochádzajú najkrajšie obrázky sondy z ďalekohľadov AIA. Iné nástroje na sonde fungujú rovnako dobre a sľubujú podobne vzrušujúce výsledky.

,,Helioseismický a magnetický zobrazovač (HMI) si počína vynikajúco." uvádza hlavný výskumník Phil Scherrer zo Stanfordskej univerzity a dodáva: ,,Máme veľmi kvalitné údaje."

HMI je navrhnutý tak aby skúmal vnútro Slnka pomocou metód helioseismológie. Rovnako ako geológovia používajú seismické vlny pri tvorbe máp vnútra našej plantéy, slnečný fyzici môžu použiť akustické vlny na tvorbu mapy vnútra našej hviezdy. Na Slnku sú akustické vlny generované vnútornými konvenktívnymi prúdmi. HMI deteguje vlny posúvajúce povrch Slnka tam a späť, odhaľujúc nepriamo to, čo leží vo vnútri.

,,V súčasnosti spracovávame dáta a čoskoro očakávame, pekné mapy slnečného vnútra." hovorí Scherrer

Experiment EVE už pracuje takisto. ,,A dostávame úžasne údaje taktiež," povedal vedúci výskumník Tom Woods z Coloradskej univerzity.

EVE sleduje Slnko práve vtedy keď je najviac premenné - v extrémnej oblasti elektromagnetického spektra. Na týchto vlnových dĺžkach môže Slnko zvýšiť a znížiť svoju jasnosť 100-krát pri mihnutí oka, zohriať a nafúknuť vonkajšie vrstvy zemskej atmosféry a zdecimovať satelity na obežnej dráhe zeme. EVE zmeralo tieto zmeny s rekordným časovým a spektrálnym rozlíšením.

,,EVE už detegovalo veľmi veľa zaujímavých slnečných erupcií." povedal Woods. ,,Sme vzrušení, erupcie sa vyvíjali takým spôsobom akým sme neočakávali." Toto je niečo čo by sme nepozorovali bez spôsobilosti EVE. V pláne je poskytnúť viac detailov, keď tím pracujúci okolo EVE bude mať viac času plne analyzovať dáta.

Vedci zdôrazňujú, že všetky údaje sú zatiaľ predbežné. Observatórium je stále v štádiu príprav a mnoho testov a kalibrácií je ešte potrebných vykonať predtým ako sa stanú dostupnými v polovici mája. Ešte viac úsilia musí byť vynaloženého na to, aby sa štúdie objavili v recenzovaných časopisoch.

,,Prvé snímky sú len prvým náhľadom." hovorí Pesnell. ,,To najlepšie ešte len príde"

Kompletnú galériu obrázkov prvých snímkov sondy SDO a jej dát môžete nájsť na http://svs.gsfc.nasa.gov/Gallery/SDOFirstLight.html.

Prevzaté z:
http://kozmonautika.sk