Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Kométa ISON a jej cesta oblohou kolem Marsu

Kométa ISON a jej cesta oblohou kolem Marsu

Kométa ISON (HST) Autor: NASA
Kométa ISON (HST)
Autor: NASA
Už onedlho by mala našu oblohu skrášliť kométa C/2012 S1 ISON, o ktorej sa predpokladá, že by mohla byť „kométou storočia“. Kométa by mala prejsť perihéliom 28. 11. 2013 a pokiaľ prežije priblíženie k Slnku, mohla by byť dokonca viditeľná aj počas dňa.

Kométa ISON bola objavená 21. 9. 2012. Objavili ju dvaja astronómovia a to Vitali Nevski z Beloruska a Artyom Novichonok z Ruska. V čase objavu mala kométa jasnosť 18,8 mag., pričom objavená bola na CCD snímkach z ďalekohľadu Santel (0,4 m), ktorý patrí výskumnému stredisku International Scientific Optical Network (ISON). Odtiaľ aj pomenovanie kométy. Kométa by sa mala k Slnku priblížiť na veľmi malú vzdialenosť a to iba 0,01 AU, takže je otázne, či toto stretnutie prežije. Pokiaľ svoj prelet okolo Slnka prežije, mohla by byť pozorovateľná aj na dennej oblohe. Voľným okom by mala byť kométa pozorovateľná už v októbri 2013 a to na rannej oblohe, kde jej bude spoločnosť robiť planéta Merkúr a Saturn.

Podľa správ pozorovateľov sa momentálne kométa udržuje v dobrej kondícii a pomaly sa zjasňuje podľa očakávaní. Jej aktuálna jasnosť sa pohybuje okolo 11 mag. a nachádza sa v súhvezdí Rak. 1. 10. 2013 sa kométa priblíži k planéte Mars a to na vzdialenosť iba 0,0724 AU (10830000 km). Na Marse v súčasnosti operuje pár sond, takže NASA plánuje túto udalosť využiť a pokúsiť sa kométu pozorovať pomocou týchto sond. Ak by sa pozorovanie podarilo, išlo by o prvé pozorovanie kométy z povrchu iného telesa. Ako sa bude jasnosť kométy vyvíjať v nasledujúcom období je zatiaľ v sfére predpokladov, nakoľko kométy bývajú veľmi nevyspytateľnými telesami. Samozrejme veľkou otázkou je aj to, čo sa s kométou stane po jej príchode do perihélia. Pokiaľ stretnutie so Slnkom prežije, mala by byť veľmi pekne viditeľná na rannej oblohe až do Vianoc. K Zemi sa najviac priblíži 27. 12. 2013 a to na vzdialenosť iba 0,429 AU od Zeme (64 200 000 km). Kométa bude následne stúpať vyššie nad obzor, ale zároveň sa bude od Zeme vzďaľovať a pomaly slabnúť. Na svojej ceste do perihélia bude kométa na oblohe stretávať rôzne objekty, pričom mnohé z nich budú veľmi fotogenické:

1. 10. 2013 – kométa sa bude nachádzať približne 10° severne od zmenšujúceho sa kosáčika Mesiaca a planéty Mars.

16. 10. 2013 – kométu nájdeme iba 2° severovýchodne od hviezdy Regulus (alfa Leo).

26. 10. 2013 – kométu nájdeme vo fotogenickom zoskupení galaxií M95, M96 a M105.

30. 10. 2013 – kométa sa bude nachádzať vo vzdialenosti približne 6° od kosáčika Mesiaca.

Začiatkom novembra by mohla byť kométa viditeľná už aj voľným okom, avšak podmienkou jej dobrej viditeľnosti je tmavá obloha.

5. 11. 2013 – kométa prejde zo súhvezdia Lev do súhvezdia Panna.

7. 11. 2013 – kométa prejde vo vzdialenosti zhruba 1° od hviezdy beta Vir (3,6 mag.).

8. 11. 2013 – na svojej ceste oblohou kométa pretne nebeský rovník a zamieri na južnú oblohu.

14. 11. 2013 – kométu nájdeme vo vzdialenosti menej než 1° od galaxie NGC 4697 (10 mag.).

18. 11. 2013 – kométa bude prechádzať vo vzdialenosti iba 0,38° od hviezdy Spica (alfa Vir).

22. 11. 2013 – kométa ISON opustí súhvezdie Panny a prejde do súhvezdia Váhy.

23. 11. 2013 – kométa sa bude nachádzať len 4,7° juhozápadne od planéty Merkúr a 4,9° juhozápadne od planéty Saturn.

25. 11. 2013 – ISON nájdeme iba 1,2° od slávnej kométy 2P/Encke (8 mag.).

27. 11. 2013 – kométa ISON sa objaví v zornom poli korónografu LASCO C3 sondy SOHO.

28. 11. 2013 – kométa ISON dosiahne perihélium (23:00 UT).

Práve 28. 11. 2013 bude mať kométa rande so svojim osudom. Dni strávené v perihéliu nás všetkých udržia v poriadnom napätí. Vstúpi kométa do siene veľkých a slávnych komét? Naplnia sa naše očakávania? Alebo nevydrží prechod perihéliom a rozpadne sa v žiari našej hviezdy?

Zdroj: UniverseToday




O autorovi



19. vesmírný týden 2024

19. vesmírný týden 2024

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 6. 5. do 12. 5. 2024. Měsíc bude v novu a čeká nás extrémně mladý srpek na večerní obloze. Slunce je hodně aktivní, nastaly silné erupce. Oblohu ozdobila slabá polární záře a nečekaně s ní se objevil i deorbitující horní stupeň Falconu 9. Planety jsou v tomto týdnu velmi obtížně viditelné. Pozorovat můžeme několik slabších komet. Na ranní obloze létají éta Aquaridy. K odvrácené straně Měsíce se vydala čínská sonda Chang’e 6 a na čínské orbitální stanici Tiangong se vyměnily tříčlenné posádky. Před 60 lety se narodil český astronom a popularizátor Václav Knoll. Před 15 lety proběhla poslední oprava vesmírného dalekohledu HST.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

V zajetí barev

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2024 obdržel snímek „V zajetí barev“, jehož autorem je Pavel Váňa   Kdo by neměl rád jaro, kdy po studených zamračených  dnech, skrovně prosvětlených hřejivými slunečními paprsky se příroda začíná probouzet. Zelenající se stromy jsou

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina, známa aj ako Messier 16 alebo NGC 6611, je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov od Zeme a je spojená s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 47031. Hviezdokopa M16 obsahuje približne 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou a na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Hmlovina sa rozprestiera na ploche s priemerom 60 svetelných rokov a je známa svojimi charakteristickými stĺpmi medzihviezdnej hmoty, ktoré sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Zaujímavosťou je, že podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu, Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, GSO 2" komakorektor, QHY 8L-C, SVbony UV/IR cut, Optolong L-eNhance filter, FocusDream focuser, guiding QHY5L-II-C, SVbony guidescope 240mm. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Starnet++, Adobe photoshop 66x180 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C, 94x360 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C cez Optolong L-eNhance, master bias, 180 flats, master darks, master darkflats 7.4. až 14.5.2024 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »