Fermiho paradox

---

Toto je slovenský preklad pôvodného anglického článku od Tima Urbana uverejneného na WaitButWhy.com.

---

Naozaj hviezdnatá obloha vyzerá nekonenčná - ale v skutočnosti sa dívame len na veľmi blízke susedstvo. Cez tie najlepšie noci vidíme okolo 2 500 hviezd (zhruba jednu stomilióntinu hviezd v našej galaxii) a skoro všetky z nich sú od nás vzdialené menej než 1 000 svetelných rokov (alebo 1% priemeru Mliečnej cesty). Takže na to, na čo sa v skutočnosti dívame, je toto:

Keď čelíme téme hviezd a galaxií, otázka, čo ľudí trápi najviac je: „Existuje tam vonku ešte nejaký iný inteligentný život?“ Poďme do toho dosadiť nejaké čísla.

Počet hviezd v našej galaxii (100 až 400 miliard) sa približne rovná počtu galaxií v našom pozorovateľnom vesmíre - takže pre každú hviezdu v našej obrovskej Mliečnej dráhe existuje celá galaxia. Z toho vychádza často zmieňovaný interval celkového počtu hviezd, a to medzi 10²² a 10²⁴, čo znamená, že pre každé zrnko piesku na každej pláži na Zemi existuje 10 000 hviezd.

Svet vedy sa celkom nezhoduje na percente, koľko týchto hviezd je podobných Slnku (veľkosťou, teplotou, svietivosťou) – názory sa zvyčajne pohybujú od 5 % po 20 %. Predpokladajme to nakonzervatívnejšie krídlo (5 %) a najnižší odhad celkového počtu hviezd (10²²) a vyjde nám 500 triliónov, alebo 500 miliárd miliárd hviezd podobných Slnku.

Je tu taktiež debata o tom, koľko Slnku podobných hviezd by mohlo byť obiehaných Zemi podobnou planétou (takou, ktorá má podobné tepelné podmienky, ktoré umožňujú existenciu kvapalnej vody, a prípadne podporujú život podobný tomu na Zemi). Niektorí tvrdia že až 50 %, ale predpokladajme konzervatívnejších 22 %, ktoré vyplývajú z najnovšej štúdie PNA. Tá naznačuje, že potenciálne obývateľná planéta podobná Zemi obieha najmenej okolo 1 % všetkých hviezd vo vesmíre – celkovo 100 miliárd miliárd planét podobných Zemi.

Takže existuje 100 Zemi podobných planét pre každé zrnko piesku na Zemi. Porozmýšľajte o tom, keď budete nabudúce na pláži.

Pokračujúc nemáme inej možnosti len úplne teoretizovať. Predstavme si, že po miliarde rokov existencie, na 1 % planét podobných Zemi sa vyvinie život (ak je to pravda, potom každé zrnko piesku predstavuje jednu planétu na ktorej sa nachádza život). A predstavme si, že na 1 % tých planét život pokročí na inteligentnú úroveň, tak ako u nás na Zemi. To by znamenalo, že v našom pozorovateľnom vesmíre existovalo 10 biliárd, alebo 10 miliónov miliárd inteligentných civilizácií.

Vracajúc sa späť do našej galaxie a zopakujúc výpočty na najnižšom predpoklade celkového počtu hviezd v Mliečnej dráhe (100 miliárd), nám vychádza predpoklad 1 miliardy Zemi podobných planét a 100 000 inteligentných civilizácií v našej galaxii. (Tento proces postupného zužovania má formálnu podobu v Drakeovej rovnici.)

SETI (Search for Extraterrestrial Intelligence) je organizácia určená načúvaniu signálov od iného inteligentného života. Ak sa nemýlime, že v našej galaxii existuje 100 000 inteligentných civilizácií, a aspoň zlomok z nich vysiela rádiové vlny, laserové lúče alebo iné spôsoby kontaktu, nemalo by satelitné zoskupenie SETI odchytávať všetky druhy signálov?

Ale nezachytilo. Ani jedno. Nikdy.

Kde sú všetci?

Stáva sa to zvláštnym. Naše Slnko je relatívne k veku vesmíru mladé. Existujú omnoho staršie hviezdy s omnoho staršími Zemi podobnými planétami, čo by teroeticky znamenalo civilizácie omnoho vyspelejšie než tá naša. Ako príklad, porovnajme našu 4,54 miliárd rokov starú Zem s hypotetickou 8 miliárd rokov starou Planétou X.

Ak má Planéta X príbeh podobný našej Zemi, pozrime sa, kde by bola dnes jej civilizácia. (oranžová časť – dĺžka času medzi vyhynutím dinosaurov a dnešným dňom – slúži pre porovnanie dĺžky času, ktorý je reprezentovaný zelenou farbou, teda časom vývoja dlhým 3,46 miliardy rokov „po nás“)

Technológia a znalosť civilizácie čo i len 1 000 pred nami by bola natoľko šokujúca ako náš svet človeku stredovekému. Civilizácia 1 milión rokov pred nami by bola natoľko nepochopiteľná ako ľudská kultúra šimpanzom. A Planéta X je 3,46 miliardy rokov pred nami...

Existuje niečo, čo sa nazýva Kardašovova škála, ktorá nám pomáha zaradiť inteligentné civilizácie do 3 širokých kategórií podľa množstva spotrebovanej energie:

• Civilizácia Typu I má schopnosti využiť všetku energiu na svojej planéte. Nie sme ešte takouto civilizáciou, ale sme blízko (Carl Sagan vytvoril vzorec, ktorý nas zaradil ako Civilizáciu Typu 0,7)
• Civilizácia Typu II dokáže využiť energiu svojej hosťujúcej hviezdy. Naše vetché mozgy typu I si dokážu len ťažko predstaviť ,ako by bol toho niekto schopný, ale pokúsili sme sa ako najlepšie sme vedeli, predstavujúc si veci ako Dysonova sféra 
• Civilizácia Typu III zmietne zvyšné dve zo stola, pristupujúc k sile porovnateľnej s celou Mliečnou cestou.

Ak sa tento stupeň pokroku zdá ťažko uveriteľný, nezabudnite na vyššie spomínanú Planétu X a jej 3,4 miliardy rokov na dodatočný vývoj. Ak by bola civilizácia na Planéte X podobná našej a prežili by vývoj k Typu III, prirodzená myšlienka je, že teraz by pravdepobne zvládli medzi-hviezdne cestovanie, možno dokonca kolonizáciu celej galaxie.

Jedna hypotéza ako by mohla galaktická kolonizácia fungovať, je vytvorenie stroja, ktorý by dokázal cestovať na iné planéty, stráviť 500 rokov seba-replikovaním používajúc surové materiály na novej planéte a potom vyslať 2 svoje repliky, aby urobili to isté. Dokonca aj s cestovaním zďaleka nedosahujúcim rýchlosť svetla, tento proces by skolonizoval celú galaxiu za 3,75 milióna rokov, mihnutie oka oproti škále miliárd rokov.

Pokračujúc v špekulácii, ak 1 % inteligentného života prežije dosť dlho na to, aby sa stalo potenciálne galaxiu-kolonizujúcou civilizáciou Typu III, naše výpočty vyššie naznačujú, že by tu malo byť minimálne 1 000 civilizácií Typu III iba v našej galaxii – a danou silou takejto civilizácie, jej prítomnosť by bola značne nápadná. A i tak, nič nevidíme, nič nepočujeme a nikto nás nenavštívil.

Tak kde sú všetci?

Vitajte vo Fermiho paradoxe.

Nepoznáme žiadnu odpoveď na Fermiho paradox – najlepšie čo možeme urobiť, je podať "možné vysvetlenia". A ak sa spýtate desať rôznych vedcov, aké sú ich predtuchy o tom, ktorá z nich je správna, dostanete desať rôznych odpovedí. Viete, keď počujete o ľuďoch v minulosti, debatujúc o tom, či je Zem okrúhla alebo či sa Slnko točí okolo Zeme alebo rozmýšľajúc, že ten blesk sa stal kvôli Diovi, a zdajú sa takí primitívni a temní? Približne tam sme s touto témou.

Pozerajúc sa na niektoré najviac diskutované možné vysvetlenia Fermiho paradoxu, rozdeľme si ich na 2 široké kategórie – tie vysvetlenia, ktoré predpokladajú neprítomnosť znakov civilizácií Typov II a III, pretože neexistujú a tie, ktoré predpokladajú, že ich nevidíme a nepočujeme pre rôzne iné príčiny.

Skupina vysvetlení 1: Neexistujú žiadne znaky vyššej civilizácie (Typu II a III), pretože žiadne vyššie civilizácie neexistujú

Tí, ktorí sa prikláňajú k skupine vysvetlení 1 poukazujú na niečo, čo sa nazýva problém nevýhradnosti, ktorý odmieta hocijakú teóriu, ktorá vraví, „Existujú vyššie civilizácie, ale žiadna z nich sa s nami neskontaktovala, lebo všetky ______“. Ľudia skupiny 1 sa pozrú na výpočty, ktoré vravia, že by tu malo byť toľko tisícov (alebo miliónov) vyšších civilizácií, že aspoň jedna z nich by bola výnimkou z pravidla. Aj keby teória platila pre 99,9 % vyšších civilizácií, zvyšných 0,01 % by sa správalo odlišne a my by sme si boli vedomí ich existencie.

Teda, podľa vysvetlení skupiny 1 to musí byť tak, že neexistujú žiadne super vyvinuté civilizácie. A keďže výpočty naznačujú, že sú ich tisíce iba v našej galaxii, musí sa diať niečo iné.

To niečo iné sa nazýva Veľký Filter.

Teória Veľkého Filtra vraví, že v nejakom bode v histórii civilizácie pred dosiahnutím Typu III existuje stena, na ktorú narazia všetky, alebo skoro všetky pokusy o život. Existuje nejaký stupeň vývinu v dlhom evolučnom procese, ktorý je extrémne nepravdepodobné alebo nemožné prekročiť. Tento stupeň je Veľkým Filtrom.

Ak je táto teória pravdivá, najväčšou otázkou zostáva: Kde na časovej osi sa Veľký Filter vyskytuje?

Ukazuje sa, že keď prichádza na osud ľudstva, táto otázka je veľmi dôležitá. Závisiac od toho, kedy sa Veľký Filter vyskytuje, zostávajú nám tri možné reality: sme vzácni, sme prví, alebo sme v háji.

1. Sme vzácni (Veľký Filter je za nami)

Jednou nádejou čo máme je, že Veľký Filter je za nami, dokázali sme sa cez neho dostať, čo by znamenalo, že je extrémne nezvyčajné pre život sa vôbec dostať na stupeň inteligencie. Diagram dole ukazuje dve civilizácie, ktoré sa cez neho dostávajú, my sme jedna z nich (oranžová krivka).

Tento scenár by vysvetlil, prečo neexistujú žiande civilizácie Typu III... ale tiež by to znamenalo, že my sme jedna z mála výnimiek, ktorá to dotiahla tak ďaleko. Znamenalo by to, že máme nádej. Zďaleka to vyzerá trochu ako ľudia pred 500 rokmi, navrhujúc, že Zem je stredom vesmíru – navrhujúc, že sme špeciálni. Avšak niečo, čo vedci volajú „efekt pozorovania výberu“ upozorňuje, že hocikto, kto uvažuje o svojej nezvyčajnosti, je bezpochyby súčasť „úspešného príbehu“ inteligentého života – a či je v skutočnosti vzácny alebo celkom bežný, myšlienky o ktorých uvažuje a závery ktoré uzatvára, budú celkom identické. To nás núti k pripusteniu si, že to, že sme špeciálni, je poslednou možnosťou.

A ak sme špeciálni, kedy presne sme sa nimi stali – t.j. ktorý krok, na ktorom sa všetci ostatní zasekli, sme my prekonali?

Jedna možnosť: Veľký Filter by mohol byť na samotnom začiatku – možno je neuveriteľne nezvyčajné aby sa život vôbec vyvinul. Toto je kandidátom, pretože trvalo približne miliardu rokov existencie Zeme aby sa to konečne stalo, a pretože sme sa rozsiahlo pokúšali zopakovať túto udalosť v laboratóriách a nikdy sa nám to nepodarilo. Ak je toto skutočne Veľkým Filtrom, znamenalo by to, že nielenže tam vonku neexistuje žiadny inteligentný život, ale možno tam neexistuje žiadny život vôbec.

Iná možnosť: Veľkým filtrom by mohol byť skok z jednoduchej prokaryotickej bunky na komplexnú eukaryotickú bunku. Po tom čo vznikli prokaryoty, zostali v tejto podobe skoro dve miliardy rokov pred tým, než vykonali evolučný skok na komplexné a majúce jadro. Ak je toto Veľkým Filtrom, znamenalo by to, že vesmír sa hemží jednoduchými prokaryotickými bunkami a ničím za tým.

Existuje množstvo iných možností – niektorí si myslia, že najnovší skok, ktorý nás dostal na dnešnú inteligenciu je kandidátom na Veľký Filter. Kým skok zo semi-inteligentného života (šimpanz) na inteligentný (ľudia) sprvu nevyzerá na zázračný krok, Steve Pinker zamieta myšlienku evolúcie, ktorá sa nevyhnutne "šplhá nahor":

Keďže evolúcia sa neusiluje o cieľ, ale jednoducho sa deje, využíva adaptáciu najviac užitočnú pre danú ekologickú niku a fakt, že na Zemi to viedlo k technologickej inteligencii doteraz len raz nazančuje, že tento výsledok prirodzeného výberu je nezvyčajný a teda žiadnym spôsobom nie je istou súčasťou stromu života evolúcie.

Väčšina skokov sa neoznačuje za kandidátov na Veľký Filter. Hocijaký kandidát na Veľký Filter musí byť vec typu jedna k miliarde, kde jedna alebo viac bláznivých výskytov sa stane za bláznivej výnimky - kvôli tomuto dôvodu, niečo také ako skok z jednobunkového života na mnohobunkový je ako kandidát vylúčený, pretože sa stal 46krát, v izolovaných incidentoch, iba na tejto planéte. Z rovnakého dôvodu, ak by sme našli fosilizovanú ekuaryotickú bunku Marse, vylúčilo by to horeuvedený skok z jednoduchej bunky na zložitú ako Veľký Filter (takisto ako všetko pred tým v evolučnej reťazi) – pretože by sa to stalo aj na Zemi aj na Marse, to by takmer určite nebol bláznivý výskyt jedna k miliarde.

Ak sme skutočne vzácni, mohlo sa to stať kvôli rozmarnej biologickej udalosti, ale tiež by sa to mohlo prisúdiť Hypotéze vzácnej Zeme, ktorá nazančuje, že aj keď môže existovať množstvo Zemi podobných planét, konkrétne podmienky na Zemi – či už vzťahujúce sa na špecifiká tejto sústavy, vzťahu s mesiacom (takto veľký mesiac na takú malú planétu je nezvyčajný a zapríčiňuje sa o konkrétne podmienky oceána a počasia), alebo niečo celkom iné – sú nezvyčajne vhodné pre život.

2. Sme prví

Pre mysliteľov skupiny 1, ak Veľký Filter nie je za nami, jedna nádej čo máme je, že podmienky vo vesmíre len teraz, prvý krát po Veľkom Tresku, dosiahli stupňa, ktorý by dovolil inteligentnému životu sa vyvinúť. V tomto prípade, my a mnoho dalších druhov, môžeme byť na na ceste k super-inteligencii, ale zatiaľ sa to jednoducho nestalo. Nám sa podarilo byť tu v správnom čase aby sme sa mohli stať jednou z prvých super-inteligentných civilizácií.

Jeden príklad fenoménu ktorý by to umožnil je rozšírenie výbuchov gamma lúčov, šialene obrovských explózií, ktoré pozorujeme vo vzdialených galaxiách. V rovnakom zmysle ako trvalo mladej Zemi niekoľko stoviek miliónov rokov kým sa asteroidy a sopky pominuli a život bol umožnený, je možné, že prvý kúsok existencie vesmíru bol plný kataklyzmických udalostí ako výbuchy gamma lúčov, ktoré by z času na čas spálili všetko v ich blízkosti a zabránili by v určitom stupni vývinu akéhokoľvek života. Dnes sme možno v strede prechodu medzi astrobiologickými fázami a toto je prvý krát, čo bolo umožnené sa nerušene vyvinúť akémukoľvek životu.

3. Sme „v háji“

Ak nie sme ani jediní ani prví, myslitelia skupiny 1 prichádzajú k názoru, že Veľký Filter musí ležať v našej budúcnosti. To by naznačovalo, že život sa bežne vyvinie do fázy kde sme my, ale niečo zabraňuje životu ísť ďalej a dosiahnuť vyššiu inteligenciu skoro vo všetkých prípadoch – a nie je pravdepodobné, že my sme výnimkou.

Jeden možný Veľký Filter v budúcnosti je pravidelne sa opakujúca kataklyzmická udalosť, ako horeuvedené výbuchy gamma lúčov, s výnimkou, že sa nanešťastie ešte neskončili a je iba otázkou času, kým sa všetok život na Zemi nečakane nevyhladí. Ďalším kandidátom je možná nevyhnutnosť, že takmer všetok inteligentný život sa po dosiahnutí istého technologického stupňa zničí sám.

To je dôvod, prečo sa filozof Oxfordskej univerzity Nick Bostrom vyjadril:

Žiadne správy sú dobré správy.

Objav dokonca aj jednoduchého života na Marse by bol zničujúci, pretože by vylúčil množstvo potenciálnych Veľkých Filtrov za nami. A ak by sme našli fosilizovaný komplexný život na Marse, Bostrom vraví:

Bola by to najhoršia správa, aká by kedy bola vytlačená na titulných stránkach novín,

pretože by znamenala, že Veľký Filter takmer určite leží pred nami – nakoniec zatracujúc druhy. Bostrom verí, že pokiaľ príde na Fermiho paradox,

Ticho nočnej oblohy je zlaté.

2. Skupina vysvetlení 2: Typy inteligentných civilizácií I a II existujú - takisto ako logické dôvody prečo sme od nich ešte nič nepočuli

Skupina vysvetlení 2 sa zbavuje akejkoľvek predstavy, že sme v hocičom vzácni či špeciálni - na oplátku verí v princíp priemernosti, ktorého začiatok je, že na našej galaxii, Slnečnej sústave, planéte alebo stupni inteligencie nie je nič nezvyčajné alebo špeciálne, pokiaľ dôkazy nedokážu opak. Je taktiež oveľa menej ochotná predpokladať že nedostatok dôkazov existencie vyššej inteligencie je dôkaz ich neexistencie - zdôrazňujúc fakt, že naše hľadanie signálov sa rozpína len nejakých 100 svetelných rokov od nás (0,1 % cez galaxiu) a navrhujúc množstvo možných vysvetlení. Tu je 10:

1. Super-inteligentný život mohol navštíviť Zem pred tým, než sme tu boli my. V systéme vecí, vnímajúci ľudia sú tu len nejakých 50 000 rokov, maličký impulz času. Ak sa kontakt udial predtým, mohlo sa stať, že len napálil zopár kačiek, ktoré vbehli do vody a bolo to. Ďalej, zaznamenaná história je len 5 500 rokov stará – skupina prastarých lovcov-zberačov mohla zažiť nejakú šialenú mimozemskú blbosť, ale nemali žiadny dobrý spôsob ako to povedať hocikomu v budúcnosti.

2. Galaxia už bola kolonizovaná, len my žijeme v nejakej pustej vidieckej oblasti galaxie. Amerika mohla byť kolonizovaná Európanmi dávno predtým, než si to hocikto v nejakom malom Inuitskom kmeni v ďalekej severnej Kanade stihol uvedomiť. Môže existovať urbanizovaná zložka medzihviezdnych obydlí vyšších druhov, v ktorej sú všetky susedné slnečné sústavy kolonizované a komunikujú, ale bolo by pre všetkých nepraktické a nezmyselné snažiť sa prísť až do nejakej náhodnej časti špirále, kde žijeme my.

3. Celý koncept fyzickej kolonizácie je pre vyvinutejšie druhy zábavne spiatočnícky. Pamätáte si na obrázok civilizácie Typu II s guľou (sférou) okolo hviezdy? S toľkou energiou si mohli pre seba vytvoriť perfektné prostredie, ktoré uspokojuje všetky ich potreby. Môžu mať šialene vyvinuté spôsoby redukovania ich potrieb surovín alebo žiadny záujem o opustenie ich šťastnej utópie len preto, aby objavovali chladný, prázdny, nevyvinutý vesmír.

Ešte vyspelejšia civilizácia by mohla vidieť celý fyzický svet ako strašne primitívne miesto, majúc dávno preskúmanú ich vlastnú biológiu a ich mozgy nahrané na do virtuálnej reality, nesmrteľného raja. Žitie vo fyzickom svete biológie, smrteľnosti, chtíča a potrieb im môže pripadať podobne ako my vidíme primitívne oceánske druhy žijúce v studenom, tmavom mori. Pre vašu informáciu, rozmýšľanie o inej forme života majúc prinajlepšom smrteľnosť, ma robí neskutočne závistlivým a smutným.

4. Existujú strašidelné predátorské civilizácie a väčšina inteligentného života je dostatočne vyspelá na to, aby nevysielala signál do okolia a neprezrádzala vlastnú pozíciu. Toto je nepríjemný koncept, ktorý by vysvetlil neprítomnosť signálov prijatých SETI satelitmi. Tiež by to znamenalo, že môžeme byť super naivní začiatočníci, čo sú neuveriteľne hlúpi a riskujú neustálym vysielaním signálov do okolia. Existuje debata o tom, či by sme sa mali zapájať do METI (Messaging to Extraterrestrial Intelligence - opak SETI) alebo nie, a väčšina ľudí vraví, že nie.

Stephen Hawkings varuje,

Ak nás navštívia mimozemšťania, výsledok bude veľmi podobný tomu, ako keď Kolumbus pristál v Amerike, čo sa neskončilo dobre pre domorodých Američanov.

Dokonca Carl Sagan (všeobecný zástanca toho, že hocijaká civilizácia schopná medzihviezdneho cestovania by bola altruistická, nie nepriateľská) nazval praktiky METI za „hlboko nemúdre a nevyspelé,“ a odporučil, aby

najnovšie deti v podivnom a neistom kozmose ticho po dlhý čas načúvali, trpezlivo sa o vesmíre učili, porovnávali záznamy, predtým, než začnú kričať do neznámej džungle, ktorej nerozumieme.

Strašidelné.

5. Existuje iba jedna instancia vyššieho inteligentného života - "superpredátorská" civilizácia (ako ľudia na Zemi) – ktoré je omnoho vyspelejšia než hocikto iný a uchováva to vyhladením hocijakej inteligentnej civilizácie, ktorá sa dostane za určitý stupeň. To by naštvalo. Spôsob, akým by to fungovalo, by mohlo byť, že je neefektívne použiť všetky prostriedky na vyhladenie všetkých rodiacich sa civilizácií, možno preto, lebo väčšina z nich zahynie sama. Ale po istom bode super bytosti zakročia – pretože pre nich, rodiaca sa inteligentná civilizácia sa stáva vírusom ako rastie a rozširuje sa. Táto teória naznačuje, že hocikto kto bol prvý inteligentný v galaxii, vyhral, a teraz už nikto iný nemá šancu. To by vysvetlilo neexistenciu aktivity, lebo by to udržiavalo počet super-civilizácií na jednotke.

6. Vonku je hojnosť aktivity a šumu, ale naša technológia je príliš primitívna a počúvame nesprávne veci. Podobne, ako keby sme vkročili do modernej kancelárskej budovy, zapnúc vysielačku a nepočujúc aktivitu (ktorú by sme, samozrejme, nepočuli, pretože každý SMS-kuje a nikto nepoužíva vysielačku), by sme usúdili že budova je prázdna. Alebo, ako poukázal Carl Sagan, naša myseľ pracuje exponenciálne rýchlejšie alebo pomalšie než iná forma inteligencie tam vonku - možno im trvá 12 rokov povedať „Ahoj“ a keď to počujeme my, pripadá nám to len ako biely šum.

7. My príjmame správy od iného inteligentného života, ale vláda to skrýva. Čím viac sa dozvedám o tejto téme, tým idiotskejšia mi príde, ale musel som ju spomenúť, pretože sa o nej toľko hovorí.

8. Vyššie civilizácie sú si nás vedomé o pozorujú nás (aka „Zoo hypotéza“). Pokiaľ vieme, super-inteligentné civilizácie existujú v pevne regulovanej galaxii a naša Zem je zachádzaná ako časť rozsiahleho chráneného národného parku s prísnym pravidlom pre planéty ako je naša: „Pozerať, ale nedotýkať sa“. Nespozorovali by sme ich, pretože ak by nás chcel pozorovať omnoho inteligentnejší druh, bolo by jednoduché tak učiniť bez toho, aby sme si to uvedomili. Možno existuje pravidlo podobne ako „Základná smernica“ v Star Trek, ktorá zakazuje super inteligentným bytostiam otvorene kontaktovať menšie druhy, ako napríklad nás, alebo prezrádzať sa akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ tie menšie druhy nedosiahnu istý stupeň inteligencie.

9. Vyššie civilizácie sú tu, všade okolo nás. My sme však príliš primitívni aby sme ich vnímali. Michio Kaku to zrhnul takto:

Povedzme, že máme mravenisko uprostred lesa. Hneď vedľa mraveniska sa stavia desať-prúdová super-diaľnica. Otázka znie: "Boli by mravce schopné porozumieť čo desať-prúdová super-diaľnica znamená? Boli by mravce schopné porozumieť technológii a zámerom bytostí budujúcich tú diaľnicu hneď vedľa nich?"

Nie je to tak, že nedokážeme prijať signál z Planéty X pomocou našej technológie, je to tak, že my nie sme schopní pochopiť čo bytosti z Planéty X sú a o čo sa pokúšajú. Je to tak nad náš rámec, že aj keby nás chceli osvietiť, bolo by to ako snažiť sa naučiť mravce o internete.

V tomto smere, toto môže byť aj odpoveďou na „No, ak existuje toľko civilizácií Typu III, prečo nás ešte stále nekontaktovali?“ Na zodpovedanie tejto otázky sa spýtajme – keď šiel Pizarro do Peru, zastavil sa na chvíľu pri mravenisku a snažil sa komunikovať? Bol veľkodušný, snažiac sa pomôcť mravcom v mravenisku? Stal sa nepriateľským a spomalil svoju pôvodnu misiu aby rozmlátil mravenisko? Alebo bolo mravenisko pre Pizarra úplná, naprostá a nekonečná bezvýznamnosť? To môže byť situácia, čo tu máme.

10. Úplne sa v našej realite mýlime. Existuje kopec spôsobov, akými by sme mohli byť úplne vedľa so všetkým, čo si myslíme. Vesmír sa môže zdať niečim a byť niečim úplne iným, ako hologram. Alebo možno my sme mimozemšťanmi a boli sme tu zasadení ako experiment alebo ako forma umelého hnojiva. Existuje dokonca šanca, že my všetci sme súčasťou počítačovej simulácie nejakej formy výskumu iného sveta a ostatné formy života jednoducho neboli vprogramované do tejto simulácie.

---

Ako pokračujeme v našom možno-márnom hľadaní mimozemskej inteligencie, nie som si istý, čomu vlastne fandím. Úprimne, dozvedieť sa, že sme buď vo vesmíre oficiálne sami, alebo že sa k nám oficiálne pridali ďalší, by bolo hrozné, čo je témou všetkých horeuvedených surreálnych dejových línií – hocičo je vlastne pravdou, je to ohromujúce.

Nad rámec šokujúcej sci-fi zložky, Fermiho paradox nás tiež zanecháva s hlbokým pokorením. Nie iba s bežným pokorením „Ó áno, som mikroskopický a moja existencia trvá tri sekundy“, ktoré vesmír vyvoláva bežne. Fermiho paradox prináša ostrejšie, osobnejšie pokorenie, také, čo sa môže stať iba po hodinách strávených výskumom počúvajúc, že preslávení vedci tvojho druhu prezentujú šialené teórie, znova a znova menia svoj názor, a divoko si protirečia – pripomínajúc nám, že budúce generácie sa na nás budú pozerať rovnakým spôsobom ako sa my dívame na starovekých ľudí, ktorí si boli istí že hviezdy sú na spodnej časti nebeskej kupoly a budú si myslieť „Wow, oni naozaj nemali žiadnu šajnu o tom, čo sa deje“.

Zlúčiť toto všetko je rana sebavedomiu nášho druhu, ktorá prichádza po rozhovore o civilizáciách Typu II a III. Tu na Zemi sme si kráľmi nášho malého hradíku, pyšní vodcovia skupín imbecilov, ktoré zdieľajú s nami našu planétu. A v tejto bubline bez súťaže a bez hociktoho kto by nás súdil, je nezvyčajné, že sme vôbec konfrontovaní s konceptom, že sme dramaticky nižší druh ku všetkým. Ale po strávení veľa času s civlizáciami Typu II a III cez posledný týždeň, naša sila a hrdosť sa zdá trochu Davido-Brentovská.

Dané tým, že môj bežný náhľad na ľudstvo je, že je opustenou sirotou na malej skale uprostred opusteného vesmíru, pokorujúci fakt, že pravdepodobne nie sme natoľko chytrí ako si myslíme že sme, a možnosť, že v množstve vecí, v ktorých sme si istí sa môžeme mýliť, znie skvele. Otvára dvere len o trhlinku, že možno, len možno, tu môže k tomuto príbehu byť viac, než si uvedomujeme.

---

Wait But Why uverejňuje články pravidelne. Zároveň každý článok posiela emailom viac než 180 000 ľuďom – zadajte svoj email tu a zaradia Vás do tohto zoznamu (zasielajú len niekoľko emailov mesačne). Tiež môžete Wait But Why nasledovať na Facebooku a Twitteri.