Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Sú planétky-zabijáci uveznení v Lagrangeových bodoch?

Sú planétky-zabijáci uveznení v Lagrangeových bodoch?

stereo
stereo
Misia STEREO, pozostávajúca z dvoch observatórií, ktoré boli vypustené s cieľom študovať výrony koronálnej hmoty (CME) a slnečný vietor, sa blíži k libračným oblastiam L4 a L5 sústavy Zem - Slnko.

Dvojičky STEREO (Solar Terrestrial Relations Observatory) obiehajú okolo Slnka po veľmi podobnej obežnej dráhe ako Zem, avšak jedna približne 45° pred ňou a druhá 45° za ňou. Družica letiaca "pred" Zemou je označená ako STEREO-A (z ang. ahead, vpredu), družica "za" Zemou ako STEREO-B (z angl. behind, za). Táto unikátna poloha im umožňuje študovať slnečno-pozemské prostredie v neobyčajných detailoch s jedinečným výhľadom na Slnečnú sústavu zo vzdialenosti 1 AU. V súčasnosti sa družice STEREO chystajú vstúpiť do oblastí libračných bodov L4 a L5, kde by okrem štúdia Slnka mohli pátrať po nebezpečných asteroidoch, ktoré by mohli ohroziť Zem.

lagrange
lagrange
Libračné alebo aj Lagrangeove body predstavujú v planetárnych sústavách gravitačne stabilné lokality. Sú to miesta, kde sa gravitačné sily sústavy telies vzájomne vyrovnávajú. Lagrangeových bodov existuje v sústave Zem - Slnko päť. Tri z nich sa nachádzajú na spojnici Zeme a Slnka (L1 až L3), z ktorých prvé dve sú približne vo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme (L1 bližšie k Slnku a L2 ďalej od Slnka), kým tretí je na odvrátenej strane Slnka (približne vo vzdialenosti Slnko-Zem, tj. 1 AU). Lagrangeove body L4 a L5 ležia v rovine, v ktorej Zem obieha Slnko. L4 leží pred a L5 za Zemou, vytvárajúc so Slnkom a Zemou presne rovnostranný trojuholník. S Lagrangeových bodov sú gravitačne najstabilnejšie a pre telesá, ktoré do nich vstúpia predstavujú dokonalé gravitačné pasce. Ďalšou zvláštnosťou týchto bodov je, že ich geometrické usporiadanie voči Zemi a Slnku sa nemení, to znamená, že sa pohybujú spolu so Zemou a vytvárajú tak akúsi sieť. Lagrangeové body nájdeme aj pri iných planétach Slnečnej sústavy, pričom v niektorých z nich sa nachádzajú skupiny asteroidov. Napríklad pri planéte Jupiter sa v bodoch L4 a L5 nachádzajú skupiny asteroidov pomenované Trójania a Gréci. Otázkou tak ostáva, či aj Lagrangeových bodoch L4 a L5 nachádzajúcich sa v sústave Zem - Slnko sa nachádzajú nejaké telesá. Niektorí vedci tvrdia, že prítomnosť asteroidov v bodoch L4 a L5 je viac ako pravdepodobná a to aj napriek tomu, že doteraz sme v týchto oblastiach žiadne asteroidy nepozorovali.

Vedci predpokladajú, že v Lagrangeových bodoch L4 a L5 by mohol byť uväznený materiál, ktorý tu uviazol počas vývoja Slnečnej sústavy. K bodom L4 a L5 v súčasnosti smerujú dvojičky STEREO, ktoré by mali gravitačne mŕtvu zónu preskúmať. Družice misie STEREO by mali týmito oblasťami iba preletieť. Uvažovalo sa aj nad možnosťou ich zotrvania v týchto oblastiach, no brzdiaci manéver by vyžadoval príliš veľa paliva, ktoré sa môže ešte zísť. Prelet oblasťami L4 a L5 im bude trvať niekoľko mesiacov, počas ktorých, okrem svojho hlavného vedeckého programu, budú pátrať po prípadných asteroidoch. Misia bola primárne konštruovaná k štúdiu výronov koronálnej hmoty (CME) a k štúdiu energeticky nabitých častíc pochádzajúcich zo Slnka. Optické vybavenie misie STEREO je však dostatočné aj k prehľadávaniu okolitého priestoru a tak by im nemalo robiť hľadanie "kusov skál" problémy.

zrazka
zrazka
Podľa teórie publikovanej v roku 1984 je Mesiac dôsledkom obrovskej zrážky Zeme s telesom s rozmermi Marsu v ranných štádiách jej vývoja. Zrážka vymrštila na obežnú dráhu Zeme obrovské množstvo roztavených hornín pochádzajúcich z oboch telies. Horniny utvorili prstenec z horúceho materiálu, z ktorého sa sformoval Mesiac v pôvodnej vzdialenosti asi 20 tisíc kilometrov od Zeme. Odvtedy sa od Zeme pomaly vzďaľoval a jeho vzďaľovanie pokračuje dodnes. V tejto teórii je problematický pôvod telesa, ktoré sa so Zemou zrazilo. Pokiaľ by takéto teleso prišlo z ďaleka, malo by príliš vysokú energiu, čo by pri zrážke skôr spôsobilo zánik planéty Zem. Objekt sa teda skôr sformoval niekde v blízkosti Zeme. Mohlo sa takéto teleso vytvoriť v libračných bodoch L4 a L5? Ak áno, muselo byť nejakým spôsobom vykopnuté z gravitačného ostrova smerom k Zemi a následne sa s ňou zraziť, čoho výsledkom bol už spomínaný vznik Mesiaca.

Misia STEREO tak môže okrem unikátnych meraní Slnka vykonať veľmi dôležité objavy v Lagrangeových bodoch sústavy Zem - Slnko. Nám ostáva iba dúfať, že tieto oblasti nebudú prepchaté uväznenými asteroidmi a STEREO z nich vyviazne bez ujmy.

Zdroj:
Universe Today




O autorovi



4. vesmírný týden 2017

4. vesmírný týden 2017

Přehled událostí na obloze od 23. 1. do 29. 1. 2017. Měsíc bude kolem novu, uvidíme jej jako extrémní večerní srpek už v sobotu 28. 1.? Večer nás upoutá až dlouho do tmy zářící planeta Venuše a kousek vedle ní i slabší Mars na jihozápadě. V druhé polovině noci a hlavně ráno je pěkně viditelný Jupiter. Ráno už se dá pozorovat i Saturn. Aktivita Slunce se krátkodobě zvýšila. Na večerní obloze pomalu zjasňuje Enckeho kometa. Planetka Vesta byla v opozici. Z poněkud chudšího přehledu událostí z kosmonautiky připomínáme start Atlasu V a zajímavý problém selhávajících atomových hodin na družicích Galileo. Fantastický snímek měsíčku Daphnis publikoval tým sondy Cassini u Saturnu.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

NGC 2237 - Rosetta (úzkopásmově)

Prosincové kolo soutěže „Česká astrofotografie měsíce“ je za námi. Stejně tak vlastně i celý rok 2016. A soutěž vstupuje do dalšího roku 2017, stejně jako organizace, která ji zaštiťuje a která letos slaví úžasných 100 let - Česká astronomická společnost. A ač je to k nevíře, již více než

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Planetka (24814) 1994 VW1 poblíž hvězdy beta Tau

Planetka měla v době fotografování 16.3 mag a pohybovala se po obloze rychlostí 1.23"/min.

Další informace »