Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  228. míting AAS: Tlačová konferencia o novej detekcii gravitačných vĺn

228. míting AAS: Tlačová konferencia o novej detekcii gravitačných vĺn

Prednáška Gabriely Gonzáles o gravitačných vlnách, ich detekcií a novej detekcii GW151226 z Vianoc 2015.
Autor: Michal Zajaček.

Až do 16. júna sa konala v San Diegu konferencia Americkej Astronomickej spoločnosti (AAS). Bol to už v poradí jej 228. míting. Konferencie AAS sa spravidla konajú dvakrát do roka – v zime a v lete, pričom v priebehu roka sú organizované aj menšie workshopy jednotlivých oddelení AAS. Pri tomto júnovom mítingu bola jednou z hlavných tém detekcia gravitačných vĺn.

Program sekcie o Mliečnej dráhe a trpasličích galaxiách. Autor: Michal Zajaček
Program sekcie o Mliečnej dráhe a trpasličích galaxiách.
Autor: Michal Zajaček
Program 228. meetingu AAS  bol veľmi pestrý a zahŕňal mnohé oblasti súčasnej astrofyziky: prednášky sa týkajú noviniek v oblasti slnečnej sústavy, centra Galaxie, až po kozmológiu, nevynímajúc aj astronomické prístroje, detektory a optiku. Konferencie v San Diegu som sa zúčastnil vďaka podpore Univerzity v Kolíne nad Rýnom a Astronomického ústavu Akadémie vied Českej Republiky. Výstúpil som s prednáškou o vlastnostiach a pôvode objektov s infračerveným excesom, ktoré sa práve intenzívne pozorujú a študujú v Galaktickom centre, najmä známy objekt G2, ktoré sa v roku 2014 priblížil k supermasívnej čiernej diere na vzdialenosť len približne 150 astronomických jednotiek a tento „prelet“ prežil. V rámci posterovej časti AAS som prezentoval projekt o neutronových hviezdach v centrálnych častiach našej Galaxie, čo je takisto perspektívna téma a otvorený problém, nakoľko sa podarilo v centrálnej časti našej Galaxie detekovať len jeden magnetar, napriek intenzívnym snahám a meraniam pomocou viacerých rádioteleskopov.

Zaujímavým bodom pragramu bola tlačová konferencia LIGO programu na detekciu gravitačných vĺn, ktorá sa konala 15. júna v hoteli Hilton Bayfront. Vystúpili počas nej Gabriela González, David Reitze (LIGO) a Fulvio Ricci (Virgo, Taliansko). Hlavným obsahom správy bola detekcia a potvrdenie novej udalosti GW151226, pri ktorej boli zachytené gravitačné vlny na štatisticky významnej úrovni. Treba podotknúť, že táto udalosť bola o niečo menej výrazná – nie je možné ju zachytiť vo výstupe intereferometrov LIGO priamo „voľným okom“.  Vo všeobecnosti sa používa na zachytenie signálu metóda matched filtering, pri ktorej sa vopred spočítané vzory splynutí dvoch čiernych dier (templates) korelujú s výstupom oboch interferometrov  (v Handord a Livingstone, USA). Spočítaných vzorov splynutí dvoch čiernych dier je niekoľko desaťtisíc pre rôzne hmotnosti a spin čiernych dier. Pre každý template sa spočíta korelácia s výstupom z oboch interferometrov, čo je pomerne zdĺhavý proces. V prípade, ak pomer signálu k šumu je dostatočne veľký a daná udalosť je zachytená oboma interferometrami približne súčasne (až na malý faktor prenosu signálu), môže sa daný gravitačný signál považovať za významný.

V súčasnosti sú len dve potvrdené udalosti gravitačných vĺn: GW150914 a GW151226, kandidátom je aj udalosť 151012, avšak z 85 % sa jedná o inú astrofyzikálnu udalosť. 

Tlačová konferencia o novej, štatisticky významnej udalosti zachytenia gravitačných z Vianoc 2015. Autor: Michal Zajaček.
Tlačová konferencia o novej, štatisticky významnej udalosti zachytenia gravitačných z Vianoc 2015.
Autor: Michal Zajaček.
Udalosť z Vianoc (26. 12. 2015) mala dostatočný pomer signálu k šumu. Z relativistických modelov a pozorovanej amplitúdy a zmeny frekvencie je zrejmé, že k udalosti došlo 1.4 miliardy svetelných rokov od Zeme.  S veľkou presnosťou je určená aj hmotnosť finálnej čiernej diery, tzv. chirp mass, a v tomto prípade to je 21 hmotností Slnka, teda menej ako v prípade GW150914 – pri ktorej chirp mass bola určená na 62 hmotností Slnka.  S o niečo menšou presnosťou sú určené i hmotnosti jednotlivých čiernych dier na 8 a 14 hmotností Slnka.

Ako informoval na tlačovej konferencii David Reitze z LIGO, v blízkej budúcnosti planújú zvýšiť citlivosť LIGO o 15-25 %, čím sa aj zväčší objem, z ktorého bude možné splynutia čiernych dier zachytiť. Tým by sa miera detekcie mala zvýšiť o približne faktor 2. Viac informácií o udalosti GW151226 nájdete v angličtine na: www.ligo.org.

Potvrdenie dvoch signálov gravitačných vĺn definitívne otvára nové odvetvie astrofyziky – astrofyziku gravitačných vĺn. S pribúdajúcimi detekciami bude možné upresnovať modely vzniku binárnych čiernych dier vo vesmíre a ich hmotnostné rozloženie.

Konferencia AAS sa konala až do 16. 6. 2016, prinesieme viac informácií o celkovom priebehu.

Kontakt a další informace

RNDr. Michal Zajaček
Univerzita v Kolíne nad Rýnom; MPIfR a AsU AV ČR
Email: zajacek@ph1.uni-koeln.de
Web: www.astro.uni-koeln.de/~zajacek

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] LIGO - bližší informace o události GW151226
[2] Gravitační vlny potvrzeny

Převzato: Astronomický ústav AV ČR



O autorovi

Michal Zajaček

Michal Zajaček

Michal Zajaček sa narodil 31. 12. 1988 v Malackách na Slovensku. Počas základnej a strednej školy sa venoval astronómii a astrofyzike amatérsky a zapájal sa do rôznych súťaží, najmä “Čo vieš o hviezdach?” a Astronomickej olympiády. V roku 2009 nastúpil na Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, kde ukončil v roku 2014 magisterské štúdium Astronómie a Astrofyziky. V tom istom roku nastúpil ako doktorand do Medzinárodnej školy Maxa Plancka v Kolíne nad Rýnom a v Bonne v Nemecku. Predmetom jeho výskumu je Galaktické centrum, procesy v galaktických jadrách, astrofyzika kompaktných objektov (najmä neutronových hviezd) a vo všeobecnosti dynamika a žiarivé procesy v rôznych astrofyzikálnych sústavách. Aktívne sa podielal aj na príprave pozorovacích plánov  na Very Large Telescope (VLT), rádioteleskop v Effelsbergu, Very Large Array (VLA) a Very Long Baseline Interferometry (VLBI).

Štítky: AAS, LIGO, Gravitační vlny


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »