Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Airglow v slovenských horách a nížinách

Airglow v slovenských horách a nížinách

Rozvlnený airglow nad Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách nadránom 29. 8. 2016.
Autor: Marian Dujnič

Fotografie nočného žiarenia atmosféry, známe aj pod anglickým názvom airglow, sa rozšírili ako huby po daždi, najmä po roku 2005, keď sa stali cenovo dostupné kvalitné digitálne zrkadlovky. Tento jav po prvý raz opísal Anders Ångström (1868) a na internete možno vyhľadať veľké množstvo článkov od vedcov špecializujúcich sa na výskum tohto javu. Môj príspevok voľne nadväzuje na články Petra Horáleka a Martina Setváka.

Astronóm Josip Kleczek vo svojom vynikajúcom diele Astronomical Dictionary in Six Languages (Nakladatelství Československé akademie věd, Praha 1961) používa pre airglow český ekvivalent „vlastní záření atmosféry“, resp. „emise vysoké atmosféry“. The Cambridge Encyclopaedia of Astronomy (ed. Simon Mitton, Trevin Copplestone Publishing Ltd., London 1977) hovorí o nočnom žiarení oblohy (Night-Sky Radiation). V Encyklopédii astronómie (zostavovatelia Anton Hajduk a Ján Štohl, Vydavateľstvo Obzor, Bratislava 1987) heslo pre žiarenie nočnej oblohy čiže airglow nenájdeme.

Na snímke ze 30. 9. 2016 o 1:55 SEČ máme v príkladnej vzdialenostnej postupnosti strom na Besníku, kopce Slovenského Rudohoria, airglow, protisvit (Gegenshein), hviezdy Mliečnej cesty a galaxii v Androméde. Autor: Marian Dujnič
Na snímke ze 30. 9. 2016 o 1:55 SEČ máme v príkladnej vzdialenostnej postupnosti strom na Besníku, kopce Slovenského Rudohoria, airglow, protisvit (Gegenshein), hviezdy Mliečnej cesty a galaxii v Androméde.
Autor: Marian Dujnič
Obloha za bezoblačnej a bezmesačnej noci nie je ani na šírom oceáne, či hlboko v horách, alebo v púšti úplne tmavá. Jas štvorcového stupňa nočnej oblohy zodpovedá jasu približne troch hviezd piatej magnitúdy. Svit nočnej oblohy počas astronomickej noci ovplyvňuje rozptýlené svetlo hviezd, Mliečnej cesty a jasných planét, ako aj odrazené slnečné svetlo od medziplanetárnej látky v rovine ekliptiky, čiže zodiakálne svetlo a protisvit (Gegenschein). Svojím dielom však prispievajú aj úkazy ako airglow polárna žiara.

O polárnej žiare nájdu priatelia astronómie veľa informácií v každej astronomickej príručke, no o tom, ako pozorovať nočné žiarenia atmosféry je informácií ako šafranu. Už spomínaná The Cambridge encyklopaedia na strane 417 tvrdí, že nočné žiarenie oblohy sa dá len zriedkakedy pozorovať. Nie je to tak. Možno to platilo v preddigitálnej ére, keď nevýrazné hmlisté chumáče na oblohe považovali pozorovatelia (ak ich vôbec zaznamenali) za jemnú riasovitú oblačnosť. Ľudské oko nedokáže registrovať farbu airglow kvôli nízkej svetelnosti. Jestvujú úvahy, že častejší výskyt airglow oproti obdobiu pred polstoročím by mohol súvisieť s globálnou zmenou klímy (The Messenger 163, marec 2016, vydavateľ ESO). Niet pochybností o tom, že intenzita a početnosť výskytu airglow súvisí s maximom slnečnej činnosti. Ostatné maximum slnečnej činnosti nastalo v roku 2014.

Na webových stránkach i v astronomických časopisoch môžeme obdivovať nádherné snímky airglow z celého sveta. Dominujú fotografie z priľahlých oblastí južnej Ameriky, kde sa nachádza tzv. juhoatlantická geomagnetická anomália. Aj na jednom z miest s najtmavšou nočnou oblohou na Európskej južnej hvezdárni v Čile nie je obloha úplne tmavá. Väčšina profesionálnych astronómov považuje airglow za vážnu prekážku pri pozorovaní oblohy. Aj keď airglow vyzerá na fotkách nádherne a pôsobí ako umelecké obrazy, profesionálom robí hlboké vrásky na čele. Pre nich je to len a len ďalší druh „svetelného znečistenia“. Zemská atmosféra, bez ktorej by nemohla živá príroda existovať, je pre astronómov trvalým problémom. S úsmevom si spomínam, ako sa mi kedysi jeden známy posťažoval, že mu polárna žiara, ktorá sa nečakane ukázala na Slovensku, pokazila snímkovanie akejsi galaxie. Aiglow je medzi amatérskymi fotografmi nočnej oblohy pomerne málo známy a niekedy ani netušia, čo vyfotografovali. Každý článok venovaný tomuto javu je veľmi cenný, pretože fotografie môžu prispieť k lepšiemu spoznaniu mechanizmu jeho vzniku.

Pod farebnou nočnou oblohou v Nízkych Tatrách

Môj prvý airglow som nafotil v najjužnejšom cípe ostrova Maurícius v rezorte Tamassa pri Bel Ombre o lokálnej polnoci 2. 12. 2013. Intenzívny zelený a červený homogénny airglow silno kontrastuje s ružovkastým svetlom južnej Mliečnej cesty. Svetelný most na hladine Indického oceána vytvorila hviezda Alfa Centauri nazývaná Toliman. Vpravo sa nachádza Veľký Magellanov mrak. Autor: Marian Dujnič
Môj prvý airglow som nafotil v najjužnejšom cípe ostrova Maurícius v rezorte Tamassa pri Bel Ombre o lokálnej polnoci 2. 12. 2013. Intenzívny zelený a červený homogénny airglow silno kontrastuje s ružovkastým svetlom južnej Mliečnej cesty. Svetelný most na hladine Indického oceána vytvorila hviezda Alfa Centauri nazývaná Toliman. Vpravo sa nachádza Veľký Magellanov mrak.
Autor: Marian Dujnič
V ostatných rokoch však pribúda nocí, keď je aiglow viditeľný aj zo strednej Európy. Netreba cestovať na druhý koniec zemegule, ak sa chceme pokochať jeho krásou na vlastných snímkach. Postačí vyhľadať miesto nerušené umelým osvetlením a na cestu si pribaliť poriadnu dávku trpezlivosti. Alebo počítať s tým, že pripravenému obvykle žičí aj šťastie. Na Slovensku je vhodným miestom na pozorovanie nočného žiarenia atmosféry juhovýchodný cíp Nízkych Tatier. Obľúbil som si horské sedlo Besník, ktoré oddeľuje oblasť Nízkych Tatier od Slovenského raja. Jeho vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 1030 m a to je na fotografovanie nočného žiarenia atmosféry vhodná výška.

Fotenie airglow sa mi na Mauríciu zapáčilo natoľko, že po návrate som sa vypravil na Besník pri Telgárte a krátko pred brieždením 13. 12. 2013 som na jednej snímke zachytil nielen rozvlnené nočné žiarenie atmosféry, ale aj kométu C/2013 R1 (Lovejoy) v súhvezdí Herkules a zvečniť sa nechala aj rýchla zelená Geminida. Autor: Marian Dujnič
Fotenie airglow sa mi na Mauríciu zapáčilo natoľko, že po návrate som sa vypravil na Besník pri Telgárte a krátko pred brieždením 13. 12. 2013 som na jednej snímke zachytil nielen rozvlnené nočné žiarenie atmosféry, ale aj kométu C/2013 R1 (Lovejoy) v súhvezdí Herkules a zvečniť sa nechala aj rýchla zelená Geminida.
Autor: Marian Dujnič
V optimálnych podmienkach je tu už dostatočne temné nebo, jas oblohy dosahuje na Besníku hodnotu 21,5 – 21,7 mag/arc2 (v oblasti Polárky). Meriam pomocou prístroja Sky Quality Meter firmy Unihedron. Keď namierim merač na jasné partie Mliečnej cesty jas oblohy je pochopiteľne väčší a namerané hodnoty sa pohybujú medzi 21,2 – 21,4 mag/arc2. Dostupná je aj aplikácia pre smartfóny. Pre i-Phone je možné si v Apple Store zakúpiť za symbolický poplatok Dark Sky Meter (© Norbert Carl Schmidt).

Nočná obloha je na Besníku veľmi tmavá a Mliečna cesta tu vrhá za jasných nocí s priezračnou oblohou tieň. Osobne považujem toto miesto za jedno z najlepších na Slovensku. V mnohých ohľadoch sú tu rovnako kvalitné podmienky (ak nie i lepšie) na pozorovanie a fotografovanie hviezd než vo vyhlásených parkoch tmavej nočnej oblohy na Slovensku, v Česku i v Poľsku. Obrovskou výhodou tohto miesta je jeho poloha, ani z najvzdialenejších končín Slovenska netrvá sem cesta autom viac než tri hodiny. Skvelé je aj to, že sa v blízkom Telgárte možno ubytovať a prestravovať v útulnom a cenovo prijateľnom penzióne.

Aj nasledujúce ráno 14. 12. 2013 bol na Besníku pod Kráľovou hoľou viditeľný intenzívny rozvlnený i farebný airglow. Oblohe dominoval jasný Jupiter a tesne nad hviezdou Sírius zanechala stopu ďalšia lietavica z meteorického roja Geminíd. Autor: Marian Dujnič
Aj nasledujúce ráno 14. 12. 2013 bol na Besníku pod Kráľovou hoľou viditeľný intenzívny rozvlnený i farebný airglow. Oblohe dominoval jasný Jupiter a tesne nad hviezdou Sírius zanechala stopu ďalšia lietavica z meteorického roja Geminíd.
Autor: Marian Dujnič
Na Besníku alebo v jeho blízkom okolí som v rokoch 2012-2013 počas viacerých nocí fotografoval Mliečnu cestu, zodiakálne svetlo, protisvit, kométy a meteóry. Airglow nebol stredobodom môjho pozorovateľského programu a „úspešne“ som sa mu vyhol. Po prvý raz v živote som airglow vyfotografoval na ostrove Maurícius na prelome novembra a decembra 2013. Po návrate z južnej pologule som navštívil Besník, aby som si overil či je možné zachytiť airglow aj v našich podmienkach. Bol som prekvapený, pretože hneď v prvú noc 13./14. 12. 2013 bol tento atmosférický jav veľmi výrazný. Takmer pri všetkých ďalších návštevách som počas jasných nocí zaznamenal prinajmenšom zreteľný airglow. Avšak to, čo na mňa čakalo v noci 28./29. 8. 2016 pod Kráľovou hoľou predstihlo všetko, čo mi airglow dovtedy pripravil.

V tú noc som sa zastavil na Telgárte cestou z Parku hviezdného neba v poľských Bieszczadoch. S kamarátom Lukášom sme sa do polnoci venovali fotografovaniu Telgártskeho železničného viaduktu s Mliečnou cestou. Po presune na sedlo Besník som urobil zopár panoramatických snímok Mliečnej cesty nad Kráľovou hoľou (1946 metrov nad morom). Už zbežný pohľad na display ukázal nad touto kultovou horou výrazné žiarenie atmosféry. Hoci sme plánovali prebivakovať na Dedinkách pri priehrade Palcmanská Maša, ostali sme na Besníku až do svitania.

V noci 28./29. 8. 2016 sme sa s kamarátom Lukášom venovali fotografovaniu Mliečnej cesty nad kultovým Telgártskym železničným viaduktom na trati Margecany - Červená Skala. Pretože sme obaja železniční fanúšikovia boli sme viacej sústredení fotografovanie viaduktu s Mliečnou cestou a airglow som na týchto záberoch zaregistroval až doma po stiahnutí fotografií do počítača. Autor: Marian Dujnič
V noci 28./29. 8. 2016 sme sa s kamarátom Lukášom venovali fotografovaniu Mliečnej cesty nad kultovým Telgártskym železničným viaduktom na trati Margecany - Červená Skala. Pretože sme obaja železniční fanúšikovia boli sme viacej sústredení fotografovanie viaduktu s Mliečnou cestou a airglow som na týchto záberoch zaregistroval až doma po stiahnutí fotografií do počítača.
Autor: Marian Dujnič
Nočné žiarenie atmosféry je izotrópne, no na konkrétnom pozorovacom mieste býva najjasnejšie 10 až 15 stupňov nad obzorom. V našich končinách je najčastejšie homogénne bez štruktúr, zelené, resp. purpurovočervené, zriedkavo aj modrasté. V spomínanú noc 28./29. 8. 2016 som sa airglow nechystal fotografovať. Predchádzajúce dve noci v Bieszczadoch bol len slabý. Natrafili sme však na mimoriadnu noc. Airglow sa dal vidieť bez námahy voľným okom a  bol bohato štruktúrovaný. Jeho dlhé pásy boli taktiež viditeľné očami. Pôsobilo to impozantne, pripomínalo mi to polárnu žiaru až na to, že jav bol bezfarebný. Po návrate domov a spracovaní prvých snímok sa ukázalo, že airglow mal bohaté zvlnené štruktúry pripomínajúce oblaky. Samozrejme s oblakmi nemali tieto štruktúry nič spoločné, pretože cez ne nerušene vidno hviezdy.

Na snímke v noci 28./29. augusta 2016 sa cez 50mm objektív Sigma ukázali podrobnosti nočnej oblohy s Mliečnou cestou nad Kráľovou skalou (1690 m nad morom). Zelený airglow pripomínal ťahy štetcom na nebeskej klenbe akéhosi imaginárneho kozmického maliara. Autor: Marian Dujnič
Na snímke v noci 28./29. augusta 2016 sa cez 50mm objektív Sigma ukázali podrobnosti nočnej oblohy s Mliečnou cestou nad Kráľovou skalou (1690 m nad morom). Zelený airglow pripomínal ťahy štetcom na nebeskej klenbe akéhosi imaginárneho kozmického maliara.
Autor: Marian Dujnič
Príčinou zvlneného airglow v noci 28./29. 8. 2016 mohlo byť pomerne silné severozozápadné dýzové prúdenie, čiže „jet stream“, ktorý zvlnil aiglow v mezopauze. Na základe mnohých pozorovaní na Besníku pod Nízkymi Tatrami som dospel k záveru, že farebný airglow nie je v našich končinách až taký vzácny, ako sa píše v literatúre alebo traduje medzi fotografmi nočnej oblohy. Ak hovoríme o vzácnosti, máme na mysli rozvlnený (inými slovami štruktúrovaný) airglow.

Na Besník som sa vrátil o niekoľko dní a aiglow, síce bez výrazných štruktúr, bol v noci 1./2. 9. a 2./3. 9. 2016 opäť výrazný. Pred svitaním 12. 9. 2016 som tu vyfotografoval airglow so zodiakálnym svetlom a 30. 9. 2016 po polnoci s protisvitom.

Po skončení fotenia Telgártskeho viaduktu sme sa zastavili na Besníku. Obloha nad Kráľovou hoľou bola neobyčajne svetlá a napadlo mi či to nie je polárna žiara. Urobil som skúšobný záber širokouhlým Samyangom a veru, bol tam airglow. Bola hodina po polnoci 29. augusta 2016 a pre Slovensko to bol štátny sviatok venovaný pamiatke Slovenského národného povstania. Táto snímka mi zmenila program a na Besníku som ostal fotografovať airglow až do svitania. Autor: Marian Dujnič
Po skončení fotenia Telgártskeho viaduktu sme sa zastavili na Besníku. Obloha nad Kráľovou hoľou bola neobyčajne svetlá a napadlo mi či to nie je polárna žiara. Urobil som skúšobný záber širokouhlým Samyangom a veru, bol tam airglow. Bola hodina po polnoci 29. augusta 2016 a pre Slovensko to bol štátny sviatok venovaný pamiatke Slovenského národného povstania. Táto snímka mi zmenila program a na Besníku som ostal fotografovať airglow až do svitania.
Autor: Marian Dujnič

Moja túžba vyfotiť polárnu žiaru nad Slovenskom s hviezdnym zoskupením Veľký voz sa mi dosiaľ nepodarila, ale airglow s farbami polárnej žiary v druhej polovici noci 28./29. 8. 2016 áno. Autor: Marian Dujnič
Moja túžba vyfotiť polárnu žiaru nad Slovenskom s hviezdnym zoskupením Veľký voz sa mi dosiaľ nepodarila, ale airglow s farbami polárnej žiary v druhej polovici noci 28./29. 8. 2016 áno.
Autor: Marian Dujnič

Ani vychádzajúci Mesiac na sklonku letnej noci neprekážal viditeľnosti airglow. Naopak, obloha získala belasý nádych ako počas svitania. Nielen v severnej a západnej časti oblohy boli štruktúry nočného žiarenia ovzdušia výrazné. Aj na severovýchode v súhvezdiach Býka, Blížencov a Raka. Autor: Marian Dujnič
Ani vychádzajúci Mesiac na sklonku letnej noci neprekážal viditeľnosti airglow. Naopak, obloha získala belasý nádych ako počas svitania. Nielen v severnej a západnej časti oblohy boli štruktúry nočného žiarenia ovzdušia výrazné. Aj na severovýchode v súhvezdiach Býka, Blížencov a Raka.
Autor: Marian Dujnič

Rozvlnený airglow z nížiny pod Malými Karpatami

Rozvlnený airglow 3. 12. 2016 o 2:37 SEČ vo hviezdnom zoskupení Veľký voz. Dôkaz, že tento jav sa dá pozorovať nielen vysoko v horách, ale aj v nížinách a dokonca v oblasti so silným svetelným znečistením v blížkom okolí Bratislavy. Autor: Marian Dujnič
Rozvlnený airglow 3. 12. 2016 o 2:37 SEČ vo hviezdnom zoskupení Veľký voz. Dôkaz, že tento jav sa dá pozorovať nielen vysoko v horách, ale aj v nížinách a dokonca v oblasti so silným svetelným znečistením v blížkom okolí Bratislavy.
Autor: Marian Dujnič
Nastala noc 2./3. 12. 2016 a airglow som vyfotografoval v údolí pod Malými Karpatami v nadmorskej výške cca 150 - 170 metrov z chotárov vinohradníckého mestečka Modra a obcí Budmerice a Štefanová. Krátko pred polnocou som snímal z našej záhrady kalibračné zábery súhvezdia Orión modifikovaným fotoaparátom Canon EOS 5D Mark II na citlivosť H-alfa. Keď som na displeji zazrel zvláštne šmuhy pochopil som, o čo asi ide, a poponáhľal som sa do voľnej prírody. Rozvlnený airglow sa tiahol od severozápadu na všetky svetové strany a z miest, kde som fotografoval, bol najvýraznejší od severozápadu po severovýchod. Dalo sa tušiť, že pokrýva celú oblohu no na juhozápade rušil svetelný smog Bratislavy, od ktorej som bol vzdialený vzdušnou čiarou iba niečo cez 20 km. Nemalou mierou prispela aj Viedeň na západe a na východe zas rušilo mestské osvetlenie Trnavy, siedmeho najväčšieho mesta Slovenska. Napriek tomu je rozvlnený airglow na snímkach spektakulárny. Vidno dokonca aj farebný homogénny airglow. Odborná literatúra tvrdí, že tento jav možno v strednej Európe vidieť od nadmorských výšok 1000 metrov a ďaleko od miest. Informácie v literatúre bude zrejme potrebné prepísať. Fotografoval som v nadmorských výškach 160-180 metrov a v dosahu svetelného smogu bratislavskej aglomerácie.

Svetelné znečistenie Bratislavy, Trnavy a atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach sa predsa len podpísalo pod kvalitu snímky v postprocese, ak som chcel zviditeľniť jemné štruktúry pásov rozvlneného airglowu 3. 12. 2016 o 2:36 SEČ. Autor: Marian Dujnič
Svetelné znečistenie Bratislavy, Trnavy a atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach sa predsa len podpísalo pod kvalitu snímky v postprocese, ak som chcel zviditeľniť jemné štruktúry pásov rozvlneného airglowu 3. 12. 2016 o 2:36 SEČ.
Autor: Marian Dujnič
Krátko po tretej hodine rannej 3. 12. 2016 som dal avízo o viditeľnosti airglow na facebookovu stránku Klub včasné výstrahy astro-amatérů. Roman Vaňúr, ktorý jav, netušiac o čo ide, tiež vyfotil, v diskusnom príspevku ráno napísal: „Nikdy som si nemyslel, že budem nadávať na taký vzácny úkaz, ale včera bol taký výrazný, že som si ho spočiatku pomýlil s vysokou oblačnosťou a v podstate mi prekazil celé nočné fotenie...“ Hana Kučáková napísala, že na celooblohovej kamere bol taký výrazný, že premýšľala či to nie je nejaká prechádzajúca oblačnosť. V susednom Maďarsku fotografovala airglow pri meste Hárskút aj zanietená astronomická fotografka Monika Landy-Gyebnar.

Krátko po skončení astronomickej noci intenzita airglow 3. 12. 2016 začínala slabnúť. S krásnym javom som sa rozlúčil fotografiou pri kaplnke sv. Rozálie pri obci Štefanová o 5:17 SEČ. Autor: Marian Dujnič
Krátko po skončení astronomickej noci intenzita airglow 3. 12. 2016 začínala slabnúť. S krásnym javom som sa rozlúčil fotografiou pri kaplnke sv. Rozálie pri obci Štefanová o 5:17 SEČ.
Autor: Marian Dujnič
Ľutoval som, že som sa navzdory plánom nevybral do Tatier, pretože vo vyšších nadmorských výškach musel byť na airglow impozantný pohľad. Na druhej strane som bol rád, pretože keby som vycestoval, nezískal by som dôkaz, že sa za určitých podmienok dá pozorovať aj v nížinách a to dokonca v oblasti aj s takým silným svetelným smogom aký býva v okolí hlavného mesta, v mojom prípade Bratislavy. Táto skúsenosť môže byť povzbudením pre ďalších záujemcov, ktorí tiež prepadnú čaru farebnej nočnej oblohy.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Rozvlněné airglow 2./3. prosince 2016 překvapilo slovenského fotografa
[2] Kde se berou barvy airglow v průběhu noci?
[3] Astronomical Dictionary in Six Languages (Josip Kleczek)
[4] The Cambridge Encyclopaedia of Astronomy (Simon Mitton a kol.)
[5] Encyklopédia astronomie (Ján Štohl, Anton Hajduk)
[6] The Messenger 163 (ESO; pdf)
[7] Obec Telgárt



O autorovi

Marián Dujnič

Marián Dujnič

Narodil sa v roku 1950 v Spišskej Novej Vsi, kde so stredoškolským prof. Františkom Dojčákom viedol už od 15 rokov malú astronomickú pozorovateľňu. Vyštudoval publicistiku na Filozofickej fakulte v Bratislave. Prispieval do časopisov Říše hvězdKozmos, kde na konci sedemdesiatych rokov minulého storočia publikoval seriál interview s profesorom Zdeňkom Kopalom, autorom Vesmírnej Odysey 2001 Arthurom C. Clarkom, Josifom Šklovským, Josefom Klepeštom atď. Spolupracoval s Paulom Ahnertom zo Sonnebergu pri pozorovaní zatmení Jupiterových mesiacov. V roku 1992 založil vydavateľstvo Gardenia Publishers. Venuje sa najmä krajinkárskej astrofotografii a atmosférickým úkazom. V roku 2015 sa zúčastnil workshopu o fotení polárnej žiary na Islande a od tej doby sú na oblohe polárne žiare jeho najväčšou vášňou. Jeho snímky najdete na facebooku.

Štítky: Tatry, Air glow, Vysoké Tatry


4. vesmírný týden 2017

4. vesmírný týden 2017

Přehled událostí na obloze od 23. 1. do 29. 1. 2017. Měsíc bude kolem novu, uvidíme jej jako extrémní večerní srpek už v sobotu 28. 1.? Večer nás upoutá až dlouho do tmy zářící planeta Venuše a kousek vedle ní i slabší Mars na jihozápadě. V druhé polovině noci a hlavně ráno je pěkně viditelný Jupiter. Ráno už se dá pozorovat i Saturn. Aktivita Slunce se krátkodobě zvýšila. Na večerní obloze pomalu zjasňuje Enckeho kometa. Planetka Vesta byla v opozici. Z poněkud chudšího přehledu událostí z kosmonautiky připomínáme start Atlasu V a zajímavý problém selhávajících atomových hodin na družicích Galileo. Fantastický snímek měsíčku Daphnis publikoval tým sondy Cassini u Saturnu.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

NGC 2237 - Rosetta (úzkopásmově)

Prosincové kolo soutěže „Česká astrofotografie měsíce“ je za námi. Stejně tak vlastně i celý rok 2016. A soutěž vstupuje do dalšího roku 2017, stejně jako organizace, která ji zaštiťuje a která letos slaví úžasných 100 let - Česká astronomická společnost. A ač je to k nevíře, již více než

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Planetka (24814) 1994 VW1 poblíž hvězdy beta Tau

Planetka měla v době fotografování 16.3 mag a pohybovala se po obloze rychlostí 1.23"/min.

Další informace »