Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Jarná polárna žiara nad Tatrami

Jarná polárna žiara nad Tatrami

Polární záře nad Vysokými Tatrami 28. 3. 2017, Štrba, čas 2:57 SELČ.
Autor: Marek Šveda.

Dňa 16. 3. 2017 som na facebookovej stránke Klubu včasnej výstrahy astro-amatérov uverejnil predpoveď geomagnetickej aktivity americkej NOAA na 14 dní. Americký úrad pre oceány a atmosféry očakával v dňoch 27. - 28. 3. 2017 geomagnetickú búrku G1-G2. Lovcom polárnych žiar svitla nádej, že sa polárna žiara ukáže aj u nás v strednej Európe. V noci z 27./28. 3. 2017 k nám polárna žiara naozaj zavítala a znovu sa tak stane možno už tento víkend! Polárne žiare nebývajú u nás viditeľné často, preto aj táto si zaslúži samostatný článok.

Informácia sa stretla u amatérov so skepsou, čo som aj očakával. Oponovali, že s takým predstihom predpovedať výrony koronálnej látky (CME) pri erupciách nie je možné, a to je fakt. Nachádzame sa však v období, keď sa cyklus slnečnej aktivity blíži k minimu a zdrojmi silného slnečného vetra sú v tejto etape koronálne diery. A tie, ako vieme, prežijú aj niekoľko slnečných rotácií. V čase vzniku predpovede sa koronálna diera nachádzala ešte na odvrátenej strane Slnka. Bola to tá istá koronálna diera, ktorá začiatkom marca t. r. spôsobila geomagnetickú búrku G2. Keď 25. marca 2017 prešla centrálnym slnečným meridiánom, k Zemi začal prúdiť silný slnečný vietor.

Už v skorých ranných hodinách 27. marca 2017 vypukla búrka G1. Začalo sa hrať o čas, nebolo totiž isté či búrka ešte zosilnie, resp. či pretrvá do zotmenia. Tzv. index DST (Disturbance Storm Time Index) dosiahol vo večerných hodinách hodnotu – 74 nT. Do karát hrala aj skutočnosť, že polarita slnečného vetra (hodnota Bz) bola južná. Hodnota Kp dosahovala vo večerných hodinách 6,77. V takých prípadoch sa už polárna žiara vynára aj nad naším stredoeurópskym horizontom.

Polární záře v Hvalfjördur, severozápadně od Reykjaviku 27. 3. 2017, čas 22:34 SELČ. Autor: Katarína Sršeňová.
Polární záře v Hvalfjördur, severozápadně od Reykjaviku 27. 3. 2017, čas 22:34 SELČ.
Autor: Katarína Sršeňová.
Jestvuje veľa priateľov astronómie na Slovensku i v Česku, ktorí túžia uvidieť a vyfotografovať polárnu žiaru. Najlepšie rovno z okna obývačky, no taký komfort nám príroda poskytne sotva častejšie než raz za desaťročie. Polárna žiara je v našich končinách vzácny úkaz, no každý rok sa vyskytne 5 až 6 slabších polárnych žiar, ktoré je možné vyfotografovať. Zasvätenci sledujú informácie na weboch a neváhajú prejsť stovky kilometrov na miesta s minimálnym svetelným smogom a s peknou prírodnou scenériou. Ako vo všetkom, aj tu je teba mať šťastie, ktoré však pripraveným zvykne priať. Veľa priateľov astronómie sa nazdáva, že polárna žiara sa u nás môže zjaviť iba ak geomagnetická búrka dosiahne hodnoty G3 a G4 (Kp 7 a 8). Z vlastnej skúsenosti však viem a potvrdili mi to aj lovci aurór z okolitých krajín, že medzná hranica kolíše okolo hodnoty Kp 6,33. Táto hodnota pomerne rýchlo osciluje a často sa stáva, že v istých momentoch dosiahne vyššiu hodnotu aj keď hodinový priemer býva 5,7 – 6,3.

V dobrej nádeji som sa popoludní 27. marca 2017 vybral spod Malých Karpát do Vysokých Tatier po tradičnej trase cez Banskú Bystricu a horský priechod Čertovica. Vo vízii polárnej žiary som trochu silnejšie dupol na plyn a v obci Jarabá pod Nízkymi Tatrami mi cestná kontrola namerala 75 km/h . Policajt bol ústretový a vyšlo ma to na 100 eur (bežná taxa je 150). Prijal som to ako dobré znamenie, veď úspech vždy niečo stojí a podobné nepríjemnosti sú povinnou daňou.

Po príchode do Tatier som sa ubytoval v „astronomy friendly“ Penzióne Rušín vo Veľkej Lomnici a hneď som sa vybral na Štrbu. Po starej Važeckej ceste som došiel na miesto, kam často prichádzam fotografovať hviezdnu oblohu. Je odtiaľ skvostný výhľad na tatranské štíty. Dal som si záležať, aby som bol pripravený na pozorovanie už po skončení nautického súmraku. Plný očakávania som sledoval minútové hodnoty Kp. Stúpali a na dlhší čas sa ustálili na hodnote 6,77. Niekoľko priateľov ma kontaktovalo cez FB s otázkou či vidno polárnu žiaru. Nepotešil som ich no pridal zopár povzbudzujúcich slov. Treba čakať.  Snímkoval som severný obzor v minútových intervaloch a okolo pol deviatej sa mi zdalo, že medzi Kriváňom a Bystrou vidno svetelný kužeľ. Na displayi fotoaparátu sa nedalo rozlíšiť či je to skutočne auróra. Namieril som fotoaparát na montáži iOptron na súhvezdia Veľkej medvedice a v čase 21,24 – 21,32 som fotografoval kométu 41P Tuttle-Giacobini-Kresák. Canon 6d považujem za vhodnejší na fotenie zelenkastej kométy než Nikon D810A, ktorý je citlivý na svetlo v čiare H-alfa. Severný obzor sa však opäť rozjasnil, a preto som od 21:36 SELČ fotil nepretržite 7 minút vrátane fotenia štyroch snímok „darkframe“. Po polnoci som presedlal na D810A a kombinoval som fotenie severného obzoru s kreatívnym fotením letnej Mliečnej cesty. Po návrate do penziónu som už za slnečného dňa prezeral obrázky na displayi Canonu 6d. Tento fotoaparát nemá taký kvalitný display ako 810A. A notebook so sebou na cesty neberiem. Povzbudzujúce správy prichádzali na internet, v rovnakom čase, ako som „vytušil“ na oblohe polárnu žiaru, zaznamenali ju v Poľsku a Nemecku a maximum dosiahla medzi 21,40 – 21,50 SELČ. Dokonca som na webe zhliadol fotografiu polárnej žiary z Álp.

Polární záře z polského Ełku 27. 3. 2017. Autor: Rafał Nowosielski.
Polární záře z polského Ełku 27. 3. 2017.
Autor: Rafał Nowosielski.
Na poludnie 27. marca 2017 ma oslovila redaktorka Ivana Ratkovská z RTVS s prosbou o rozhovor do televízneho spravodajstva o pozorovaní polárnej žiary. Na sociálnych sieťach sa rozšírila informácia o možnej viditeľnosti polárnej žiary na Slovensku. Dostala na mňa tip, keďže polárnu žiaru nad Tatrami som vyfotil už pred Vianocami 2015. Redaktorka najprv vyspovedala slnečného fyzika Júliusa Kozu z Astronomického ústavu SAV v Starej Lesnej a telefonicky si so mnou dohodla stretnutie. Prekvapilo ju, že som tka blízko, čo by kameňom dohodil vo Veľkej Lomnici, iba päť minút cesty autom zo Starej Lesnej. Ostal som skromný a o možnosti, že som predošlú noc opäť vyfotil v Tatrách polárnu žiaru som sa radšej ani nezmienil, lebo som si tým nebol istý.

S ďalšími dvoma fotografmi z podtatranskej oblasti Petrom a Oktaviánom Olekšákovcami sme sa večer zúčastnili nakrúcania ako pozorujeme hviezdnu oblohu a čakáme na polárnu žiaru. Intenzita slnečného vetra však 28. marca 2017 výrazne zoslabla a ani ďalšie parametre nepriali a polárna žiara sa nedostavila. Geomagnetické búrky z koronálnych dier majú síce ploché maximum a trvajú aj niekoľko dní, no zriedkakedy si uchovajú intenzitu G2.

Po návrate z ciest ma čakalo príjemné prekvapenie. Po stiahnutí snímok do počítača som zistil, že šťastena sa na mňa usmiala a na snímkach som našiel polárnu žiaru. Maximum viditeľnosti nastalo o 21:43 SELČ, hoci ešte pred desiatimi minútami nebolo na snímkach po polárnej žiare ani náznaku. „Polárka“ bola tento raz veľmi dynamická a rýchlo menila tvar i sfarbenie a ako rýchlo prišla tak aj odišla. Najprv zmizla zelenastá základňa a potom sa skryla za tatranské končiare aj jej ružovočervená záclona. Polárna žiara k nám prišla v tú noc v štyroch vlnách, prvá o 20,30 SELČ (v tom čase bolo na väčšine Poľska a v Nemecku ešte veľa svetla). Zaznamenali ju ale zaznamenali ju na východ od Slovenska. Ďalšie zjasnenie severného horizontu nastalo krátko po polnoci 28. marca 2017 a zrejme aj krátko pred treťou hodinou rannou.

Na snímke z 20:31 SELČ (17 minút pred začiatkom astronomickej noci) vidno nad Tatrami ružovočervený oblúk. Trval necelých 5 minút. Na vrchole Kriváňa svieti čelná lampa vysokohorského turistu. Na ďalších záberoch možno sledovať nielen polárnu žiaru ale aj rezký zostup turistu po zelenej značke na Tri studničky (medzi Podbanským a Pribylinou). Autor: Marián Dujnič.
Na snímke z 20:31 SELČ (17 minút pred začiatkom astronomickej noci) vidno nad Tatrami ružovočervený oblúk. Trval necelých 5 minút. Na vrchole Kriváňa svieti čelná lampa vysokohorského turistu. Na ďalších záberoch možno sledovať nielen polárnu žiaru ale aj rezký zostup turistu po zelenej značke na Tri studničky (medzi Podbanským a Pribylinou).
Autor: Marián Dujnič.

Po hodinovej prestávke, ktorú som vyplnil fotografovaním kométy 41P Tuttle-Giacobini-Kresák ma zaujal svetelný oblúčik nad Kriváňom. Bol to vysoký obláčik, jemu vďačím za to, že upriamil moju pozornosť a začal som fotografovať práve v čase, keď sa polárna žiara postupne vynárala spoza tatranských štítov. Hoci bolo takmer jasno a na oblohe neboli oblaky, jeden vysoký, riasovitý mrak sa predsa len priplietol právetam, kde žiarila polárna žiara a skúsené oko jeho stopu zazrie na niekoľkých fotografiách. Autor: Marián Dujnič.
Po hodinovej prestávke, ktorú som vyplnil fotografovaním kométy 41P Tuttle-Giacobini-Kresák ma zaujal svetelný oblúčik nad Kriváňom. Bol to vysoký obláčik, jemu vďačím za to, že upriamil moju pozornosť a začal som fotografovať práve v čase, keď sa polárna žiara postupne vynárala spoza tatranských štítov. Hoci bolo takmer jasno a na oblohe neboli oblaky, jeden vysoký, riasovitý mrak sa predsa len priplietol právetam, kde žiarila polárna žiara a skúsené oko jeho stopu zazrie na niekoľkých fotografiách.
Autor: Marián Dujnič.

Polárna žiara v priebehu niekoľkých sekúnd menila farebnosť, tvar i rozmery. Hneď zvečera som sa rozhodol kvôli očakávanej dynamike javu pre krátke expozície (8-10 sekúnd). Fotografoval som s prístrojom Canon EOS 6d, objektívom Sigma 50/1.4 s clonou 2.2-2.5 na ISO 12800, resp. 10000. Autor: Marián Dujnič.
Polárna žiara v priebehu niekoľkých sekúnd menila farebnosť, tvar i rozmery. Hneď zvečera som sa rozhodol kvôli očakávanej dynamike javu pre krátke expozície (8-10 sekúnd). Fotografoval som s prístrojom Canon EOS 6d, objektívom Sigma 50/1.4 s clonou 2.2-2.5 na ISO 12800, resp. 10000.
Autor: Marián Dujnič.

Špirálna galaxia M31 v Androméde ako nemý svedok polárnej žiary nad Kriváňom a rozvlneným airglow v preluke medzi Vysokými a Západnými Tatrami. Autor: Marián Dujnič.
Špirálna galaxia M31 v Androméde ako nemý svedok polárnej žiary nad Kriváňom a rozvlneným airglow v preluke medzi Vysokými a Západnými Tatrami.
Autor: Marián Dujnič.

Náznaky auróry počas snímania tohto obrázku som matne vnímal voľným okom a zreteľne sa odlišovali od jasu Mliečnej cesty. Autor: Marián Dujnič.
Náznaky auróry počas snímania tohto obrázku som matne vnímal voľným okom a zreteľne sa odlišovali od jasu Mliečnej cesty.
Autor: Marián Dujnič.

O 21:43 SELČ začala polárna žiara slabnúť a zostupovať za tatranské končiare. Autor: Marián Dujnič.
O 21:43 SELČ začala polárna žiara slabnúť a zostupovať za tatranské končiare.
Autor: Marián Dujnič.

Štruktúry sa v 21:47 SELČ vytratili a polárna žiara získala typický difúzny tvar, aký máva na začiatku a na konci „show“. Autor: Marián Dujnič.
Štruktúry sa v 21:47 SELČ vytratili a polárna žiara získala typický difúzny tvar, aký máva na začiatku a na konci „show“.
Autor: Marián Dujnič.

Obloha nad Kriváňom ve 22:29 SELČ bez polárnej žiary pôsobí trochu sterilne. Autor: Marián Dujnič.
Obloha nad Kriváňom ve 22:29 SELČ bez polárnej žiary pôsobí trochu sterilne.
Autor: Marián Dujnič.

Nezaškodí teraz malá exkurzia do nedávnej minulosti. Prvý raz sa mi podarilo zachytiť polárnu žiaru nad Vysokými Tatrami pred Vianocami 21. decembra 2015. Vtedy som krásne videl aj jej farby a mesačný svit pri tom vôbec neprekážal.

Znie to takmer neuveriteľne, ale do roka a do dňa sa polárna žiara do Tatier vrátila. Večer 21. decembra 2016 trvala iba niekoľko minút a svoju navštívenku zanechala len na fotografiách.V rovnaký večer ju pozorovali aj v Poľsku a Nemecku.

Je celkom možné, že na ďalšiu polárnu žiaru nebudeme dlho čakať.

Poznámka redakce: Další zvýšená aktivita se očekává již dnes a zítra.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Ukazy.astro.cz - Polární záře
[2] Aurora-service.eu - Současná viditelnost polárních září
[3] Monitor polárních září na Astro.cz



O autorovi

Marián Dujnič

Marián Dujnič

Narodil sa v roku 1950 v Spišskej Novej Vsi, kde so stredoškolským prof. Františkom Dojčákom viedol už od 15 rokov malú astronomickú pozorovateľňu. Vyštudoval publicistiku na Filozofickej fakulte v Bratislave. Prispieval do časopisov Říše hvězdKozmos, kde na konci sedemdesiatych rokov minulého storočia publikoval seriál interview s profesorom Zdeňkom Kopalom, autorom Vesmírnej Odysey 2001 Arthurom C. Clarkom, Josifom Šklovským, Josefom Klepeštom atď. Spolupracoval s Paulom Ahnertom zo Sonnebergu pri pozorovaní zatmení Jupiterových mesiacov. V roku 1992 založil vydavateľstvo Gardenia Publishers. Venuje sa najmä krajinkárskej astrofotografii a atmosférickým úkazom. V roku 2015 sa zúčastnil workshopu o fotení polárnej žiary na Islande a od tej doby sú na oblohe polárne žiare jeho najväčšou vášňou. Jeho snímky najdete na facebooku.

Štítky: Vysoké Tatry, Polární záře


43. vesmírný týden 2017

43. vesmírný týden 2017

Přehled událostí na obloze od 23. 10. do 29. 10. 2017. Měsíc bude v první čtvrti. Saturn je večer nízko nad jihozápadem. Téměř celou noc jsou vidět planety Neptun a Uran, ráno navíc jasná Venuše a slabší Mars. Jupiter je za Sluncem. Aktivita Slunce je nízká. Dozvěděli jsme se, že poslední zdroj gravitačních vln, zachycený společně s Virgo, byl splynutím dvou neutronových hvězd. Rampa SLC-40 na Floridě, kde došlo loni k explozi rakety Falcon 9, už brzy bude hostit další starty. Na ISS skončila série tří údržbářských výstupů do volného prostoru.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Vteřiny před a po zatmění

Velké americké zatmění. Tak jej, pro nás přeci jen trochu velikášsky, nazvali sami Američané. Na druhou stranu se jim není co divit. Pás totality, tedy oblast viditelnosti úplného zatmění, se táhla skrze celou Ameriku. Prakticky od pustého severozápadu až po zalidněný jihovýchod. Zejména

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Startrails a lietadlo

20.10.2017; 21:35 LSEČ; Canon 350D+Samyang 8/3.5; 15x27s v 3s intervaloch. 1600ISO; Tesárske Mlyňany.

Další informace »