Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Astronómovia objavili desiatky nových kvazarov a galaxií

Astronómovia objavili desiatky nových kvazarov a galaxií

Kvazar s extrémním červeným posuvem (z=7,5) označený jako ULAS J1120+0641 v představě malíře
Autor: ESO

Tím astronómov pod vedením Yoshikiho Matsuoka z National Astronomical Observatory v Japonsku (NAOJ) objavil veľké množstvo doposiaľ nepozorovaných galaxií a kvazarov s veľkým červeným posunom. Čerstvo nájdené objekty môžu byť veľmi dôležité pre naše pochopenie ranej etapy vývoja vesmíru. Zistenia boli publikované v apríli tohto roku na stránkach arXiv.org.

Veľký červený posun kvazarov a galaxií (posun vyšší ako 5,0) je nápomocný pri štúdiu raného vesmíru v mnohých ohľadoch. Ponúka totiž dôležité zistenia o vývoji medzigalaktického priestoru, evolúcii kvazarov, rýchlemu rastu supermasívnych čiernych dier, ako aj o vývoji galaxií v  meradlách kozmického času. Vo všeobecnosti možno povedať, že tieto objekty umožňujú vedcom študovať vesmír v časoch. kedy vyzeral celkom odlišne ako dnes.

Matsuokov tím predstavil výsledky projektu Subaru High-z Exploration of Low-Luminosity Quasars (SHELLQs), ktorý využíva viacfarebné fotometrické údaje získané vďaka prehliadke oblohy Hyper Suprime-Cam (HSC) Subaru Strategic Program (SSP) survey. HSC je širokopásmová kamera umiestnená na 8,2 metrovom teleskope Subaru, ktorý sa nachádza na vrchole Maunakea na Havaji a je prevádzkovaný observatóriom NAOJ. Vedci vybrali takmer 50 fotometrických kandidátov zo zdrojového katalógu HSC-SSP a potom ich pozorovali spektrografom na Subaru Telescope a Gran Telescopio Canarias (GTC). Pozorovania viedli k detekcii 24 nových kvazarov a ôsmych nových galaxií s červeným posunom medzi 5,7 a 6,8.

Spektrá ôsmych objavených kvazarov Autor: Matsuoka et al
Spektrá ôsmych objavených kvazarov
Autor: Matsuoka et al

Podľa tejto štúdie majú novo objavené kvazary nižšiu svietivosť ako väčšina z predtým známych kvazistelárnych objektov s vysokým červeným posunom. Na rozdiel od novo nájdených galaxií, ktoré majú extrémne vysokú svietivosť v porovnaní s inými galaxami, ktoré majú podobný červený posun.

Kvazar s najvyšším červeným posunom (6.8) získal označenie J1429 - 0104, zatiaľ čo kvazar s najnižším červeným posunom (5.92) bol pomenovaný J0903 + 0211. A čo sa týka galaxií, tak galaxia s najvyšším červeným posunom (6,03) dostala označenie J1628 + 4312 a galaxia s najnižším posunom (5,77) J2237 - 0006 na najnižšej. J2237 - 0006 je taktiež najjasnejšia novo nájdená galaxia.

Medzitým vedci prezradili, že projekt SHELLQs pokračuje a objavujú sa ďalšie nové galaxie a kvazary. Zároveň poznamenali, že plánujú urobiť pozorovania týchto kvazarov a galaxií pri rôznych vlnových dĺžkach od rádiových vĺn po röntgenové. Niektoré z týchto objektov sa už pozorovali ďalekohľadom Atacama Large Millimeter/submillimeter Array (ALMA) v Chile.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Kvasar, Galaxie


18. vesmírný týden 2024

18. vesmírný týden 2024

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 29. 4. do 5. 5. 2024. Měsíc bude v poslední čtvrti a je vidět hlavně ráno a dopoledne. Slunce je poměrně hodně aktivní. Večer je velmi nízko Jupiter a ráno extrémně nízko Saturn. Pozorovat můžeme několik slabších komet. Český tým studentů uspěl se svým projektem v Houstonu. Čína chystá start rakety CZ-5 s návratovou misí Chang’e 6 pro vzorky z odvrácené strany Měsíce. Sonda Voyager 1 po pěti měsících opět komunikuje normálně a brzy by měla posílat i vědecká data. Před 70 lety objevil Kuiper měsíc Neptunu Nereida a před 30 lety se k Venuši vydala sonda Magellan.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

ic2087

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2024 obdržel snímek „IC 2087“, jehož autorem je Zdeněk Vojč     Souhvězdí Býka je plné zajímavých astronomických objektů. Tedy fakticky ne toto souhvězdí, ale oblast vesmíru, kterou nám na naší obloze souhvězdí Býka vymezuje. Najdeme

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Messier 106

Messier 106 (tiež známa ako NGC 4258) je prechodná špirálová galaxia v súhvezdí Poľovné psy. Objavil ju Pierre Méchain v roku 1781. M106 je od Zeme vzdialená asi 22 až 25 miliónov svetelných rokov. M106 obsahuje aktívne jadro klasifikované ako Seyfert typu 2 a prítomnosť centrálnej supermasívnej čiernej diery bola preukázaná z rádiových vlnových pozorovaní rotácie disku molekulárneho plynu obiehajúceho vo vnútornej oblasti s priemerom svetelného roku okolo čiernej diery. NGC 4217 je možná spoločná galaxia Messier 106. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, GSO 2" komakorektor, QHY 8L-C, SVbony UV/IR cut, Optolong L-eNhance filter, FocusDream focuser, guiding QHY5L-II-C, SVbony guidescope 240mm. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Siril, Adobe photoshop 169x180 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C, 94x360 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C cez Optolong L-eNhance, master bias, 180 flats, master darks, master darkflats 20.4. až 30.4.2024

Další informace »