Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Zlučovanie galaxií zahaľuje čierne diery

Zlučovanie galaxií zahaľuje čierne diery

Zlučovanie dvoch špirálových galaxií (NGC 6050 a IC 1179), ktoré sú čoraz viac zahalené prachom a plynom.
Autor: NASA, ESA, the Hubble Heritage Team (STScI/AURA)-ESA/Hubble Collaboration, and K. Noll (STScI)

Vedci s použitím teleskopu NuSTAR (NASA) dokazujú, že v záverenčnej fáze zlučovania galaxií, padá do čiernej diery také množstvo plynu a prachu, ktoré je schopné zahaliť aj aktívne galaktické jadrá. Kombinácia gravitačných efektov dvoch galaxií spomaľuje rýchlosť otáčania plynu a prachu, ktoré by v opačnom prípade voľne obiehali. Táto strata energie spôsobuje, že materiál padá do čiernej diery.

Čierne diery majú v očiach verejnosti nedobrú povesť založenú na predpoklade, že pohltia všetko, čo im príde do cesty. Avšak v skutočnosti je to trošku inak. Okolo čiernych dier obieha prach a plyn a celé zástupy hviezd. A to až dovtedy kým nedôjde k narušeniu tejto rovnováhy.

Novo publikovaná štúdia popisuje práve takúto situáciu – ide o zlúčenie dvoch galaxií, kedy sa k sebe približujú čierne diery sídliace v centre oboch galaxií. Prach a plyn v ich okolí je tlačený priamo do čiernej diery, pričom dochádza k uvoľneniu obrovského množstva vysokoenergetického žiarenia. Tento jav sa nazýva aktívne galaktícke jadro (AGN).

Claudio Ricci, vedúci autor štúdie publikovanej v Monthly Notices Royal Astronomical Society, tvrdí, že čím dlhšie trvá zlučovanie galaxií, tým je aktívne jadro galaxií zahalenejšie. Galaxie, ktoré sú na konci procesu zlučovania, sú úplne schované v mračnách plynu a prachu. Ricci spolu so svojimi kolegmi pozoroval vysokoenergetické röntgenové žiarenie z 52 galaxií, pričom asi polovica z nich sa nachádzala v neskorej fáze zlučovania. A pretože NuSTAR je veľmi citlivý na detekciu röntgenových lúčov s veľmi vysokou energiou, bolo rozhodujúce, koľko svetla uniklo z oblasti plynu a prachu pokrývajúceho AGN.

Ilustrácia porovnáva rastúce supermasívne čierne diery v dvoch typoch galaxií. Rastúca supermassívna čierna diera v klasickej galaxii by mala okolo seba štruktúru plynu a prachu v tvare šišky (vľavo). V zlučujúcej sa galaxii materiál zahalí čiernu dieru (vpravo). Autor: National Astronomical Observatory of Japan
Ilustrácia porovnáva rastúce supermasívne čierne diery v dvoch typoch galaxií. Rastúca supermassívna čierna diera v klasickej galaxii by mala okolo seba štruktúru plynu a prachu v tvare šišky (vľavo). V zlučujúcej sa galaxii materiál zahalí čiernu dieru (vpravo).
Autor: National Astronomical Observatory of Japan

Výskumníci porovnávajú pozorovania galaxií uskutočnených ďalekohľadom NuSTAR  s údajmi NASA's Swift and Chandra and ESA's XMM-Newton observatories, ktoré sa zameriavajú na nižšie energetické zložky spektra röntgenových lúčov. Vďaka tomu vieme, že ak je v galaxii zistená prítomnosť vysokoenergetického röntgenového žiarenia, avšak žiarenie s nízkou energiou chýba, znamená to, že AGN je veľmi zahalené.

Tieto poznatky pomáhajú potvrdiť myšlienku, že čierna diera v AGN požiera väčšinu hmoty okolo počas posledných štádií zlučovania galaxií. Vtedy dochádza k najväčšiemu rastu supermasívnej čiernej diery, vďaka čomu vieme lepšie porozumieť vzťahu medzi čiernou dierou a jej hostiteľskou galaxiou.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org
[2] nasa.gov
[3] jpl.nava.gov



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Černá díra, Galaxie


46. vesmírný týden 2017

46. vesmírný týden 2017

Přehled událostí na obloze od 13. 11. do 19. 11. 2017. Měsíc bude v novu. Ráno nastane těsná konjunkce Venuše s Jupiterem. Saturn už je večer jen velmi nízko nad jihozápadem. První polovina noci nabízí také planety Neptun a Uran a nad ránem je vidět nad jihovýchodem také Mars. Maximum aktivity meteorického roje Leonid připadá na 17. listopad. V neděli vypuštěná nákladní loď Cygnus se má v týdnu spojit s ISS. Očekáváme start rakety Falcon 9 s tajnou družicí (mise Zuma).

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

M81 LRGB nové spracovanie

Dvojice galaxií ve Velké Medvědici. Jistě si na ně vzpomene každý amatérský astronom, ze kterého se mnohdy později vyklubal i astronom profesionální. Byl to většinou čtvrtý objekt při hledání „mlžných“ objektů na noční obloze malým dalekohledem. Hned po galaxii v Andromedě, planetární mlhovině

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Pozoruhodná planetární mlhovina v Lištičce.

Tato mlhovina (Činka) je kromě svého krásného vzhledu originální také svým tvarem. Podle některých studií by centrální hvězda (jinak namodralý trpaslík, který je pozorovatelný na snímku) mohla být součástí dvojhvězdy. Na noční obloze je absolutně nejfotografovanější planetární mlhovinou, jež zabírá zhruba 15 úhlových minut a má průměr 2.5 ly!

Další informace »