Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Spŕška komét na Slnko

Spŕška komét na Slnko

Zánik jasnej kométy 12.3.
Zánik jasnej kométy 12.3.
Znovu, tento rok už tretí krát, môžeme sledovať zánik kométy nad slnečným povrchom. Na snímkach zo sondy SOHO (LASCO C3) sa jasná kométa objavila 11. 3. 2010 okolo 9. hodiny a zo snímkov zmizla 12. 3. 2010 okolo 22:30.

Aj táto kométa, tak ako dve predchádzajúce v tomto roku a mnoho iných predtým, sa vyparila pri svojom blízkom prelete.

Aktuálny snímok zo sondy nájdete tu.

Animácia spred zániku (LASCO C3) tu a samotný zánik (LASCO C2) tu.

Jasný bod na snímku je planéta Merkúr.

Ak sa pozorne zadívate na snímky, môžete zbadať, že zánik jasnej kométy predchádzal zánik slabšej, ktorá sa pohybovala po tej istej dráhe. Dokonca aj po zániku jasnejšej kométy sa na snímke objavil ďalší fragment, ktorý bol dokonca dvojitý.

Kométa SOHO 11.3.2010
Kométa SOHO 11.3.2010
Kométa patrí do skupiny takzvaných Kreutzových komét. V 19. storočí ich skúmal nemecký astronóm Heinrich Kreutz, ktorý došiel k záveru, že všetky tieto kométy sú pozostatkami obrej kométy pozorovanej 372 rokov pred Kristom. V roku 1100 sa rozpadla na dve časti (podľa Briana Marsdena), ktoré sa potom ďalej štiepili. Väčšina z nich je príliš slabá, aby boli pozorovateľné, avšak vďaka sonde SOHO bolo možné pozorovať už niekoľko desiatok z nich.

Jedná sa o kométy, ktorých perihélium leží v menšej vzdialenosti od Slnka ako 0.1 AU (15 miliónov kilometrov). Ak je vzdialenosť ešte menšia, je takmer isté, že kométa priblíženie k Slnku neprežije, pretože ľadovo-prachové jadro sa nad slnečným povrchom vyparí. K fyzickej zrážke dôjsť nemôže, pretože Slnko nemá pevný povrch. Rozhodne tak pri "zrážke" nedôjde k niečomu, čo by ovplyvnilo bežný život našej materskej hviezdy či dokonca nás pozemšťanov. Kometárne jadrá majú v priemere len niekoľko desiatok kilometrov, čo je v porovnaní so Slnkom ako porovnávanie zrnka piesku s automobilom.

Související články:
[1] Kometa nejspíš vrazí do Slunce (článek z 3. ledna 2010, autor Petr Horálek)
[2] Kometa se nad Sluncem efektně vypařila (článek z 3. ledna 2010, autor Petr Horálek)
[3] Nad slnečným povrchom sa vyparila ďalšia kométa (článek z 22. ledna 2010, autor Jaroslav Merc)




O autorovi



38. vesmírný týden 2017

38. vesmírný týden 2017

Přehled událostí na obloze od 18. 9. do 24. 9. 2017. Měsíc bude v novu. Jupiter se ztrácí v záři Slunce. Saturn je večer nad jihozápadem. Pozorovat můžeme i Neptun a Uran. Ráno je vidět Venuše, Merkur a Mars. Přidá se k nim také srpek Měsíce. Aktivita Slunce se snížila. Začíná astronomický podzim. Cassini shořela v atmosféře Saturnu. ISS má opět šestičlennou posádku. Po hurikánu Irma se obnoví i lety amerických raket. Kolem Země proletí sonda OSIRIS-REx.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Zatmění nad hradem Helfštýn

Kdopak dnes již spočítá, kolik zatmění Měsíce spatřili obyvatelé starobylého hradu Helfštýn. Mohli bychom jistě zadat souřadnice hradu do nějakého chytrého počítačového programu, který by žádaný počet zjistil. Docela jistě však nezjistíme, zda bylo kdysi dávno v příslušnou noc jasno,

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Ostrov hviezd

Tmavá obloha, Bohom zabudnuté miesto, teplo letnej jadranskej noci, deviatka nočných šialencov, zvuk uzávierok fotoaparátov, šum mora, desivé príbehy o nemých deťoch, vzduchom letiace nedopalky cigariet, nešťastne rozliata plechovka piva... pre niekoho ďalšia noc v teple postele, pre iného výborná príležitosť pre vznik nadčasových spomienok. Zelený závoj tiahnuci sa ostrovom hviezd predstavuje rozbúrený airglow, alebo svetelné žiarenie atmosféry. Fotka pochádza z ostrova Lastovo, najvzdialenejšieho obývaného ostrova Chorvátska. Na hladine mora je možné vidieť zrkadlenie Mliečnej cesty, ktorá obsahuje bohatú štruktúru tmavých hmlovín. Carpe noctem!

Další informace »