Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  22. březen 2022

Astronomický snímek dne (APOD) - 22. březen 2022

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Polární záře tvaru velryby nad švédským pralesem

Uznání a copyright: Göran Strand

Co je to na obloze? Polární záře. Počátkem tohoto měsíce došlo na Slunci k velkému výronu koronální hmoty, kdy Slunce vyvrhlo směrem k Zemi oblak rychle se pohybujících elektronů, protonů a iontů. Část tohoto mraku zasáhla magnetosféru Země a díky náhlé mezeře se v některých vysokých severních zeměpisných šířkách objevily velkolepé polární záře. Zde je vidět zvláště fotogenická aurorální korona zachycená nad švédským pralesem z vyhlídky nad městem Östersund. Někomu může tato prchavá zelená záře rekombinujícího se atmosférického kyslíku může připomínat velkou velrybu, ale klidně se podělte, co připomíná vám. Nyní už pominulo období neobvykle klidného Slunce v několika posledních letech. Jak se naše Slunce na svém 11letém magnetickém cyklu blíží ke slunečnímu maxinu, tak bude takových dramatických polárních září jako je tato jistě přibývat.

Otevřená věda: Prohlédněte si 2700+ souborů Astrofyzikální knihovny zdrojových kódů

Seznam odkazů v popisu

  1. NASA: Coronal Mass Ejections
  2. Twitter: Dr. Erika Palmerio: LASCO/C2 Sun imagery
  3. NASA: A Coronal Mass Ejection strikes the Earth!
  4. Wikipedia: Magnetosphere
  5. SpaceWeatherGallery.com: Aurora Gallery
  6. Instagram.com: astrofotografen: Northern Lights over Östersund, Sweden.
  7. Aurora.live: AURORA CORONAS
  8. Wikipedia: Sweden
  9. Youtu.be: Östersund visit
  10. Youtu.be: Real time Northern Lights from 2022-03-13
  11. APOD: 2011-03-28 Polární záře nad Norskem ve zrychleném filmu
  12. LANL.gov: Oxygen
  13. Wikipedia: Whale
  14. Apod.com: APOD: A Whale of an Aurora over Swedish Forest (2022 Mar 22)
  15. APOD: 2019-12-02 Merkur kříží tiché Slunce
  16. NASA: Sun
  17. NASA: What Is the Solar Cycle?
  18. Wikipedia: Solar_maximum
  19. Wordpress.com: Foto: Překvapení psi :-)
  20. APOD: 2019-02-18 Dračí polární záře nad Islandem

Štítky: Polární záře, Sweden, Velryba


21. vesmírný týden 2026

21. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 18. 5. do 24. 5. 2026. Měsíc bude v první čtvrti a na večerní obloze vytvoří pěkné seskupení s planetami Venuší a Jupiterem. V pondělí se poměrně blízko k Zemi přiblíží asi 20 metrů velká planetka. Slunce je téměř beze skvrn, ale jedna aktivní oblast o sobě dává vědět. K ISS byla vypuštěna nákladní loď Dragon 2. Očekáváme 12. testovací let Super Heavy Starship. Ke startu se chystá raketa Vega-C s misí SMILE. 70 let slaví Pavel Suchan, dlouholetý člen ČAS a tajemník Astronomického ústavu AV ČR.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »