Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  03. březen 2019

Astronomický snímek dne (APOD) - 03. březen 2019

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Střely v Orionu

Uznání: GeMS/GSAOI Team, Gemini Observatory, AURA, NSF;
Processing: Rodrigo Carrasco (Gemini Obs.), Travis Rector (Univ. Alaska Anchorage)

Proč Mlhovinou v Orionu pronikají střely z plynu? Nikdo pořádně neví. Každá z těchto střel poprvé objevených v roce 1983 má velikost naší Sluneční soustavy a od centrálního zdroje zvaného IRc2 se pohybuje rychlostí asi 400 km/sec. Z rychlosti a vzdálenosti střel od IRc2 se dá odvodit jejich věk a ukazuje se, že jsou velice mladé, typicky méně než 1000 let. Jak se střely rozšiřují z vrcholu horní Kleinmannovy-Lowovy části Mlhoviny v Orionu, tak malé procento plynného železa způsobuje, že špička každé střely září modře a každá střela po sobě zanechává trubkovitý pilíř, který září světlem zahřátého vodíku. Tento podrobný snímek vznikl s využitím 8,1 m dalekohledu Gemini Jih v Chile se systémem adaptivní optiky (GeMS). GeMS využívá 5 laserem generovaných pointačních hvězd, které pomáhají kompenzovat rozmlžení pozemskou atmosférou.

Seznam odkazů v popisu

  1. NASA: Our Solar System
  2. Harvard.edu: An infrared proper motion study of the Orion bullets
  3. Harvard.edu: Evolution of Protostars Accreting Mass at Very High Rates: Is Orion IRc2 a Huge Protostar?
  4. Youtube.com: Gun shot in slow motion going through various objects
  5. APOD: 1999-03-02 The Kleinmann-Low Nebula
  6. APOD: 1999-02-02 The Orion Nebula from Subaru
  7. Harvard.edu: The Orion Bullets: New GEMS MCAO images
  8. Gemini.edu: NEXT-GENERATION ADAPTIVE OPTICS BRINGS REMARKABLE DETAILS TO LIGHT IN STELLAR NURSERY
  9. Gemini.edu: About The Gemini Observatory
  10. Wikipedia: Chile
  11. Wikipedia: Adaptive_optics
  12. Gemini.edu: GeMs - Gemini Multi-Conjugate Adaptive Optics System
  13. APOD: 2009-08-16 Zásah laseru do centra Galaxie
  14. APOD: 2000-07-25 Proč se hvězdy mihotají
  15. NASA: Image: Earth atmosphere

Štítky: Mlhovina Orion, Plynové pilíře, IRc2


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »