Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  31. leden 2022

Astronomický snímek dne (APOD) - 31. leden 2022

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Sever Mlhoviny v Lodním kýlu

Uznání a copyright: Roberto Colombari

Velká mlhovina v Lodním kýlu (Carina) je domovem podivných hvězd a ikonických mlhovin. Tato obrovská hvězdotvorná oblast pojmenovaná po svém domovském souhvězdí je větší a jasnější, než Velká mlhovina v Orionu, ale je méně známá, protože je hluboko na jihu a protože většina lidstva žije vysoko na severu. Na snímku je do velkých podrobností vidět nejsevernější část Mlhoviny v Lodním kýlu. K viditelným mlhovinám patří půlkruh filamentů kolem Wolf-Rayetovy hvězdy 23 (WR23) daleko vlevo. Vlevo od středu je mlhovina Gabriela Mistral, kterou tvoří emisní mlhovina zářícího plynu (IC 2599) kolem malé otevřené hvězdokupy NGC 3324. Nad středem snímku je větší hvězdokupa NGC 3293 a vpravo vedle ní je poměrně slabá emisní mlhovina s označením Loden 153. Nejslavnější obyvatel Mlhoviny v Lodním kýlu ovšem není vidět. Už mimo snímek vpravo dole je jasná, nevyzpytatelná, k záhubě odsouzená hvězda známá jako Eta Carinae, kdysi jedna z nejjasnějších hvězd na obloze, která má někdy v několika příštích miliónech let vybuchnout jako supernova.

Seznam odkazů v popisu

  1. APOD: 2019-05-07 Velká mlhovina v Lodním kýlu
  2. Wikipedia: Carina_(constellation)
  3. APOD: 2017-11-29 M42: Velká mlhovina v Orionu
  4. WashingtonPost.com: The World's Population in 2000
  5. Fast-Aio.net: AROUND ETA CARINAE
  6. APOD: 2009-05-24 Panorama mlhoviny Carina z Hubbla
  7. AstrodonImaging.com: Bubble Around Wolf-Rayet 23
  8. Wikipedia: Wolf–Rayet star
  9. Telescope.live: Jan Scheers: GABRIELA MISTRAL NEBULA
  10. Wikipedia: Gabriela_Mistral
  11. Wikipedia: Emission_nebula
  12. Wikipedia: NGC_3324
  13. APOD: 2021-02-08 WR32 a mezihvězdná mračna v Lodným kýlu
  14. Wikipedia: NGC_3293
  15. PinImg.com: Foto: Kočičí královna :-)
  16. Wikipedia: Carina_Nebula
  17. Wikimedia: File:Carina Nebula by Harel Boren (151851961, modified).jpg
  18. Wikipedia: Eta_Carinae
  19. Harvard.edu: Eta Carina: What was the Great Eruption in the 19th Century?
  20. NASA: Supernovae

Štítky: Star-formation, Mlhovina Lodní záď, Mlhovina Gabriela Mistral


20. vesmírný týden 2026

20. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »