Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  20. únor 2023

Astronomický snímek dne (APOD) - 20. únor 2023

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

NGC 1850: Nikoliv v Mléčné dráze

Uznání: NASA, ESA and P. Goudfrooij (STScI); Processing: M. H. Özsaraç (Türkiye Astronomi Derneği)

V naší Galaxii Mléčné dráze se nic této kouli hvězd nepodobá. Je to překvapivé, protože na první pohled tento snímek pořízený Hubblovým kosmickým dalekohledem naznačuje, že hvězdokupa NGC 1850 svou velikostí a tvarem připomíná mnohé staré kulové hvězdokupy, které se potulují v našem vlastním halo Galaxie Mléčná dráha. Hvězdy v NGC 1850 jsou však příliš mladé, takže tato hvězdokupa nemá žádný známý protějšek v Mléčné dráze. Navíc je hvězdokupa NGC 1850 také dvojitá, druhá kompaktní hvězdokupa je zde vidět hned napravo od středu velké hvězdokupy. Stáří hvězd ve velké hvězdokupě se odhaduje na 50 milionů let, zatímco hvězdy v kompaktní hvězdokupě jsou ještě mladší, jejich stáří je přibližně 4 miliony let. NGC 1850 je na okraji galaxie Velké Magellanovo mračno galaxie ve vzdálenosti pouhých 168 000 světelných roků. Zářivá vlákna plynu přes snímek vlevo jsou pozůstatky po supernovách, podobně jako v naší Galaxii, svědčí o bouřlivých explozích hvězd a naznačují na to, že se v této oblasti nedávno vyskytovaly hmotné hvězdy s krátkou dobou života.

Seznam odkazů v popisu

  1. Flickr.com: Mehmet Hakan ÖZSARAÇ: NGC_1850_Flickr
  2. NASA: Hubble Space Telescope
  3. Wikipedia: NGC_1850
  4. APOD: 2023-01-30 Kulová hvězdokupa NGC 6355 z Hubbla
  5. Wikipedia: Globular_cluster
  6. Wikipedia: Stellar_halo
  7. Meme-Arsenal.com: Foto: Udivená kočiočka :-)
  8. HubbleSite.org: DOUBLE CLUSTER NGC 1850: SECOND BRIGHTEST STAR CLUSTER IN THE LARGE MAGELLANIC CLOUD
  9. APOD: 2022-11-22 Dvojitá hvězdokupa v Perseu
  10. APOD: 2020-05-23 Duchovitá houba u mračna Magellanova
  11. NASA: What Is a Light-Year?
  12. APOD: 2022-01-13 Zbytek supernovy Simeis 147
  13. NASA: What Is a Supernova?
  14. NASA: Stars

Štítky: NGC 1850, Kulová hvězdokupa, Lmc


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »