Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  17. srpen 2025

Astronomický snímek dne (APOD) - 17. srpen 2025

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Mraky Asperitas nad Novým Zélandem

Uznání a copyright: Witta Priester

Co je to za mraky? Přestože jejich příčina je v současné době neznámá, nezdá se, že by tyto neobvyklé atmosférické struktury, jakkoli hrozivé se mohou zdát, byly předzvěstí meteorologické zkázy. Oblaka asperitas, která byla jako samostatný typ oblaku oficiálně uznána teprve v loňském roce, mohou ohromovat svým vzhledem, neobvyklým výskytem a jsou poměrně málo prozkoumaná. Zatímco většina nízkých oblaků je dole plochá, oblaka asperitas mají podle všeho pod sebou významnou vertikální strukturu. Spekuluje se proto, že oblaka asperitas by mohla souviset s čočkovitými oblaky, které se tvoří v blízkosti hor, nebo s bouřkami souvisejícími oblaky mamatus, nebo třeba s fénem, typem suchého sestupného větru, který proudí od hor. Oblaka právě z takového větru zvaného Canterburský oblouk proudí směrem k východnímu pobřeží novozélandského Jižního ostrova. Na snímku pořízeném v roce 2005 nad Hanmer Springs v Canterbury, Nový Zéland jsou vidět velké detaily částečně proto, že sluneční světlo osvětluje zvlněná oblaka ze strany.

Seznam odkazů v popisu

  1. APOD: 2017-02-26 Supercela bouřkového mraku nad Montanou
  2. Ucar.edu: Cloud Types
  3. Wikipedia: Asperitas_(cloud)
  4. StackExchange.com: Why do clouds generally look flat at the bottom?
  5. CloudAppreciationSociety.org: An Update on the Asperatus Cloud
  6. BoredPanda.com: Foto: funny-cats-dogs-stuck-furniture-31.jpg :-)
  7. USAToday.com: 'New' cloud to have its day in the sun
  8. APOD: 2009-01-21 Čočkovité mračno nad Novým Zélandem
  9. APOD: 2023-02-12 Mraky mamatus nad Nebraskou
  10. Wikipedia: Foehn_wind
  11. Wikipedia: Nor'west_arch
  12. Wikipedia: Canterbury_arch
  13. Wikipedia: South_Island,_New_Zealand
  14. Flickr.com: Asperitas Cloud, formerly Undulatus Asperatus
  15. YouTube.com: Hanmer Springs Waterfall Walk, New Zealand
  16. Wikipedia: Canterbury_Region
  17. Wikipedia: New_Zealand
  18. NASA: How Do Clouds Form?

Štítky: Mračna, Mraky asperitass, Undulatus asperatus


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »