Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  17. srpen 2025

Astronomický snímek dne (APOD) - 17. srpen 2025

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Mraky Asperitas nad Novým Zélandem

Uznání a copyright: Witta Priester

Co je to za mraky? Přestože jejich příčina je v současné době neznámá, nezdá se, že by tyto neobvyklé atmosférické struktury, jakkoli hrozivé se mohou zdát, byly předzvěstí meteorologické zkázy. Oblaka asperitas, která byla jako samostatný typ oblaku oficiálně uznána teprve v loňském roce, mohou ohromovat svým vzhledem, neobvyklým výskytem a jsou poměrně málo prozkoumaná. Zatímco většina nízkých oblaků je dole plochá, oblaka asperitas mají podle všeho pod sebou významnou vertikální strukturu. Spekuluje se proto, že oblaka asperitas by mohla souviset s čočkovitými oblaky, které se tvoří v blízkosti hor, nebo s bouřkami souvisejícími oblaky mamatus, nebo třeba s fénem, typem suchého sestupného větru, který proudí od hor. Oblaka právě z takového větru zvaného Canterburský oblouk proudí směrem k východnímu pobřeží novozélandského Jižního ostrova. Na snímku pořízeném v roce 2005 nad Hanmer Springs v Canterbury, Nový Zéland jsou vidět velké detaily částečně proto, že sluneční světlo osvětluje zvlněná oblaka ze strany.

Seznam odkazů v popisu

  1. APOD: 2017-02-26 Supercela bouřkového mraku nad Montanou
  2. Ucar.edu: Cloud Types
  3. Wikipedia: Asperitas_(cloud)
  4. StackExchange.com: Why do clouds generally look flat at the bottom?
  5. CloudAppreciationSociety.org: An Update on the Asperatus Cloud
  6. BoredPanda.com: Foto: funny-cats-dogs-stuck-furniture-31.jpg :-)
  7. USAToday.com: 'New' cloud to have its day in the sun
  8. APOD: 2009-01-21 Čočkovité mračno nad Novým Zélandem
  9. APOD: 2023-02-12 Mraky mamatus nad Nebraskou
  10. Wikipedia: Foehn_wind
  11. Wikipedia: Nor'west_arch
  12. Wikipedia: Canterbury_arch
  13. Wikipedia: South_Island,_New_Zealand
  14. Flickr.com: Asperitas Cloud, formerly Undulatus Asperatus
  15. YouTube.com: Hanmer Springs Waterfall Walk, New Zealand
  16. Wikipedia: Canterbury_Region
  17. Wikipedia: New_Zealand
  18. NASA: How Do Clouds Form?

Štítky: Mračna, Mraky asperitass, Undulatus asperatus


18. vesmírný týden 2026

18. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 27. 4. do 3. 5. 2026. Měsíc bude v úplňku. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce se zvýšila. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) prošla zorným polem koronografů a zjasnila asi na 1 mag. V Polsku se díky českým astronomům podařilo nalézt železný meteorit z pádu výrazného bolidu 17. 4. Raketa New Glenn společnosti Blue Origin potřetí startovala a stejný první stupeň podruhé přistál, ale náklad nebyl dopraven. K ISS se přibližně po měsíci vydal další nákladní Progress. V roce 1006 byla v souhvězdí Vlka spatřena jasná supernova.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M 94

Messier 94 – Galaxia Mačacie oko Messier 94, známa aj ako NGC 4736, je špirálová galaxia v súhvezdí Poľovné psy. Od Zeme je vzdialená približne 16 miliónov svetelných rokov a patrí medzi výrazné galaxie severnej jarnej oblohy. Objavil ju francúzsky astronóm Pierre Méchain v roku 1781 a krátko nato ju Charles Messier zaradil do svojho známeho katalógu. M94 je na prvý pohľad nápadná mimoriadne jasnou centrálnou oblasťou. Tá je obklopená vnútorným prstencom, v ktorom prebieha intenzívna tvorba nových hviezd. Na astrofotografii sa tieto aktívne oblasti prejavujú ako jemné červenkasté štruktúry, teda oblasti ionizovaného vodíka, kde mladé horúce hviezdy ožarujú okolitý plyn. Zaujímavá je aj slabšia vonkajšia oblasť galaxie. Staršie popisy ju často označovali ako vonkajší prstenec, no modernejšie pozorovania ukázali, že ide skôr o zložitejšiu štruktúru vonkajších špirálových ramien a aktívneho disku. Práve táto nenápadná, rozptýlená časť galaxie je na fotografii náročnejšia na zachytenie, pretože má veľmi nízku plošnú jasnosť a ľahko zaniká v pozadí oblohy. Jadro M94 je klasifikované ako LINER, teda oblasť s nízko ionizovanými emisnými čiarami. V centre galaxie sa nachádza aj supermasívna čierna diera s hmotnosťou približne 16 miliónov hmotností Slnka. M94 je preto zaujímavá nielen svojím vzhľadom, ale aj dynamikou centrálnej oblasti. Táto galaxia je výborným príkladom objektu, ktorý na prvý pohľad pôsobí pomerne jednoducho – ako jasné galaktické jadro obklopené hladkým diskom. Pri hlbšom pohľade sa však ukáže zložitejšia stavba: vnútorný hviezdotvorný prstenec, slabé vonkajšie ramená, jemný galaktický disk a množstvo vzdialených galaxií v pozadí. Práve tieto detaily robia z M94 veľmi zaujímavý cieľ pre astrofotografiu. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 150x180sec. R, 138x180sec. G, 138x180sec. B, 389x120sec. L, 98x600sec Halpha, 160x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 25.2. až 18.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »