Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  16. listopad 2025

Astronomický snímek dne (APOD) - 16. listopad 2025

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Překročení roviny prstenců Saturnu

Uznání: NASA, ESA, JPL, ISS, Cassini Imaging Team; Processing: Fernando Garcia Navarro

Pokud je to Saturn, kde jsou prstence? Když v roce 1612 zmizely Saturnovy "přídavky" zmizely, Galileo nechápal proč. Později se v tomtéž století došlo k poznání, že Saturnovy neobvyklé výčnělky jsou prstence a že když Země protíná jejich rovinu, z boku viděné prstence zmizí. Je to proto, že Saturnovy prstence jsou omezeny do roviny mnohokrát tenčí než čepel žiletky. V moderní době kosmická sonda Cassini, která obíhala kolem Saturnu, během své mise u Saturnu v letech 2004 až 2017 rovinu Saturnových prstenců často překračovala. Zainteresovaný španělský amatér Fernando Garcia Navarro vyhrabal z rozsáhlého online archivu nezpracovaných snímků Cassini sérii snímků přeletu roviny z února 2005. Na obrázku je pozoruhodný, digitálně oříznutý výsledek v reprezentativních barvách. Tenká rovina prstenců Saturnu je vidět v modré barvě, pásy a oblaka v Saturnově horní atmosféře jsou zlaté. Detaily Saturnových prstenců jsou vidět vysoko v tmavých stínech. Měsíce Dione a Enceladus se jeví jako korálky v prstencích.

Seznam odkazů v popisu

  1. NASA: Saturn: History of Discoveries
  2. Wikipedia: Galileo_Galilei
  3. NASA: Saturn
  4. Reddit.com: protrusions
  5. APOD: 1995-08-01 Crossing The Ring Plane
  6. Youtu.be: JPL Video:The Great Crossing
  7. CalTech.edu: How large are Saturn's rings?
  8. Wikipedia: File:Parker-76R_Safety_Razor.jpg
  9. NASA: Cassini Spacecraft
  10. APOD: 2004-01-17 Saturn: Pán prstenů
  11. NASA: Cassini Raw Images
  12. Slate.com: Saturn’s Thin Blue Line
  13. APOD: 2008-07-20 Srpek měsíce Rhea zakrývá srpek Saturnu
  14. APOD: 2004-11-02 Bouřková ulička na Saturnu
  15. APOD: 2009-09-01 Stíny Saturnu při rovnodennosti
  16. NASA: Dione
  17. APOD: 2025-06-10 Enceladus ve skutečných barvách
  18. Apod.com: ... exact time and day of the exposures. 2005 Feb 28th 16:49 UTC

Štítky: Saturn


19. vesmírný týden 2026

19. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1613

LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »