Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Česká astrofotografie měsíce  >  2021  >  Září  >  Zelená Planéta, zelené meteory, zelená na oblohe

Česká astrofotografie měsíce - Září 2021

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Zelená Planéta, zelené meteory, zelená na oblohe

Uznání a copyright: Robert Barsa (http://astrofotografia.sk/)

Popis: Snímok zachytáva tohtoročné Perzeidy, ktoré sa mi počas približne týždňa snímania nočnej oblohy podarilo zachytiť. V projekcii zvanej malá planéta pôsobí popredie s okolitou krajinou ako malá zelená planéta, čo vystihuje práve našu Zem, pre ktorú je zelený chlorofyl veľmi významný pre fotosyntézu. Vo vesmíre nájdeme zelenú farbu iba zriedkavo. Väčšina hviezd žiari či už na bielo alebo v rôznych odtieňoch červenej, modrej, oranžovej až žltej. Tie \"padajúce\" hviezdy, čiže meteoroidy, ktoré rýchlo preletia našou atmosférou, pričom vyvolajú svetelný záblesk - meteor, je aspoň pre Perzeidy z väčšej časti zelený, čo spôsobuje excitovaný kyslík. Napoko zelená žiara na oblohe, ktorú vidieť aj okolo tejto našej malej planéty je airglow - žiarenie vznikajúce rekombináciou atomárneho kyslíka.

Technické údaje a postup:

Místo pořízení: Mníšek nad Hnilcom, Slovensko

Datum pořízení: 13.08.2021

Optika: Samyang 24mm f/1.4, Rokinon 12 mm f/2.8, Sony GM 16-35 mm f/2.8

Montáž: statív, Skywatcher StarAdventurer

Snímač: Canon EOS 6Da, Sony A7III

Zpracování: Panoráma v pozadí je vytvorená z 37 fotografií v programe PTGui pomocou fotoaparátu Canon 6Da s objektívom Samyang 24 mm f/2.2 ISO 3200, expozície 30 sekúnd, montáž nastavená na 0.5x siderickej rýchlosti ako kompromis pre pohybom \"nerozmazané\" popredie aj hviezdy pri týchto parametroch optiky a dĺžky expozície. Meteory boli zachytené počas nocí od 6. do 15. augusta 2021 a vložené do panorámy po riadnom zregistrovaní na základe hviezdnych polí. Nachádza sa tu celkovo 148 meteorov z tohto roja a jeden špeciálny sporadický bolid nad horizontom v centre Mliečnej cesty.

Štítky: ČAM
Přejít na kompletní výsledky


11. vesmírný týden 2026

11. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 3. do 15. 3. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Za soumraku už je dobře vidět Venuše, naopak Saturn je již jen pro nadšence. Merkur, Mars a Neptun nejsou vidět vůbec. Vysoko na večerní obloze jsou slabý Uran a výrazný Jupiter. Aktivita Slunce nízká, ale jsou na něm nějaké skvrny. Večer je na obloze dvojice slabých komet Wierzchos a MAPS, ráno nabízí R3 PanSTARRS a 24P/Schaumasse. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, což někteří amatéři podnikají jako celonoční pozorovací maraton. Raketa SLS nakonec použije v budoucnu nový horní stupeň z rakety Vulcan místo vyvíjeného EUS. Falcon 9 vynáší jednu várku Starlinků za druhou, výjimkou bude start s družicí EchoStar XXV. Od ISS odletěla první z nových japonských zásobovacích lodí HTV-X. Před 245 lety objevil William Herschel planetu Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1622

LDN 1622 – Boogeyman Nebula Na tejto snímke je zachytená temná hmlovina LDN 1622, známa aj pod prezývkou Boogeyman Nebula. Nachádza sa v oblasti súhvezdia Orión a jej typický tvar vytvára dojem temnej postavy vystupujúcej z červeného vodíkového pozadia. Nejde o objekt, ktorý svieti vlastným svetlom. Tmavé štruktúry tvoria husté oblaky medzihviezdneho prachu, ktoré pohlcujú a tienia svetlo hviezd aj žiariaceho plynu za nimi. Práve kontrast medzi tmavou prachovou hmotou a jemne žiariacou emisnou hmlovinou robí z LDN 1622 jeden z najzaujímavejších objektov tejto časti oblohy. V takýchto oblakoch sa ukrýva materiál, z ktorého v budúcnosti môžu vznikať nové hviezdy. Fotografovanie podobných objektov je náročné najmä preto, že jemné prechody medzi prachom a slabou hmlovinou vyžadujú dostatok kvalitných dát aj citlivé spracovanie. Tento objekt som fotil už koncom roka, no pre neustále inverzné počasie, odhalenú chybu v firmware filtrového kolesa a dokonca aj zlé kalibračné snímky som nebol spokojný s výsledkom. A keďže máme prekvapujúco jasné noci, tak som sa k nemu vrátil a nafotil ho nanovo. A som s týmto výsledkom oveľa viac spokojný Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 115x180sec. R, 106x180sec. G, 106x180sec. B, 171x120sec. L, 90x600sec Halpha, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.1. až 7.3.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »