Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Česká astrofotografie měsíce  >  2023  >  Duben  >  Polarni zare - kouzelna noc

Česká astrofotografie měsíce - Duben 2023

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Polarni zare - kouzelna noc

Uznání a copyright: Pavel Pech (https://astrofotky.cz/~Konihlav)

Popis: odkaz na video - https://blog.astrofotky.cz/videos/HD-Polarni%20zare-15.%20brezna%202023.mp4

Dobry den,

predpokladam, ze zasilani videosekvenci nebyva castym jevem a proto jsem si dovolil prezentovat svoji praci, snahu o dilo, v alespon Full HD rozliseni (pravidla souteze prozatim doporucuji 1/2 VGA format) ackoli doma sam pro sebe si ponecham i 4K verzi, ktera je preci jen hezci. Rovnez jsem video prozatim nenahral na youtube, kam pocitam dam, pokud vubec, \"anglickou\" verzi (titulka) a v nejspis i nizsi kvalite.

O snimku:
Splnil jsem si sen. Videt Neapol a zemrit. Ne, Neapol jsem jiz davno videl, ale polarni zari nikdy. A proto jsem mel motivaci sebrat se a odjet na par dni na Island, pujcit si automobil a veskerou snahu soustredit na vyhledani mista, kde by s nejakou pravdepodobnosti mohla byt pres noc jasna obloha alespon nekolik hodin. Naprosto vse jsem obetoval astro-vyletu (jako kdyz doma fotim DSO nekde v prirode pres noc) a pritom to byl i krasny \"turisticky\" vylet. Pres noc v prirode a pres den objevovani kras teto vskutku neuveritelne zeme.
Shodou okolnosti, \"predpovedni modely\" ukazovaly na nejvetsi sanci na splneni snu hned moji prvni noc po priletu na ostrov. To byva obvykle mirne stresujici, nebot clovek nejdrive musi vyresit autopujcovnu, najit misto kde nakoupit neco k snedku pro preziti mrazive noci a v neposledni rade nekam stihnout dojet, dal od vetsich mest, do prirody, nepripraven - nevedic, kde presne jsou ta nejlepsi foto-mista, nebot kazdy den je jiny a misto je urcene predpovedi pocasi tak, aby bylo urcite v noci alespon chvilku jasno.
Mel jsem opravdu silene stesti, ze hned prvni noc, v oblasti narodniho parku Pingvellir, jsem zazil svoji prvni a zaroven uzasnou, primerene silnou polarni zari.
Vhodne misto k foceni jsem hledal jiz za sera, s mirnou obavou, jak noc preziju. V aute jsem se prevlekl do nejteplejsiho astro-termo-obleceni nebot jeste pred zapadem Slunce ukazoval teplomer -11 stupnu Celsia. Zcela nahodou jsem natrefil na \"uzavrenou\" silnici, diky ktere jsem nalezl lokalitu, kudy nejezdila pres noc auta a zaroven byla pobliz souteska a skalni utvary, na ktere slo vylezt cca 150 metru od mista vhodneho k zaparkovani auta.
Pripadal jsem si jako v raji, jak krasne misto to bylo. Na zapade \"svitil\" Orion a Venuse, byla krasna jasna noc a ocekavani, zda bude nebo nebude polarni zare. Po kratkem lelkovani a zkoumani okoli jsem se usadil na jedne skalce a vybalil fotograficke vybaveni. Nez jsem cokoli stihl zapojit vsiml jsem si nad severni casti oblohy jakychsi podivnych \"mraku\", sedych, jen s tim rozdilem, ze uz byly videt \"vertikalni struktury\" a tudiz bylo jasne, ze mrak to rozhodne nebude. Nekolikrat jsem se probehl ze skaly k autu pro zapomenuty kabel, napajeni, vlastni fotoaparat apod. nicmene nakonec stihl vse nejak sestavit a zkusit prvni snimek - hned prvni videosekvence.
Mezitim se polarni zare uplne \"rozhorela\" az pozdeji byla viditelna pres uplne celou oblohu. Litoval jsem, ze fotim jen na jeden aparat a nevedel jsem co delat drive. Silu na sestaveni druhe (hlavni a zaroven i DSO sestavy) jsem nemel (tahal jsem s sebou i barevnou full frame DSO astrokameru a dalsi objektivy, ale tim, ze jsem i Canon ridil z PC (protoze jsem zapomnel jak se pouziva dalkova spoust) nemel bych uz cim dalsi sestavu ridit, navic jsem laptop potreboval pro kontrolu kompozice a snimku a zaostreni a toho, zda to cele vubec neco foti).
Musim rici, ze rychlost polarni zare me prekvapila i presto, ze jsem slysel, ze pry je rychla. Clovek muze v realnem case pozorovat to neuveritelne svetelne divadlo, show, kterak se Vam meni barvy a tvary zare primo pred ocima. Je to jako prochazet mlhou, ovsem barevnou. Navic v okoli krasne prirody a skal.
Pripadal jsem si jako v risi divu a ruzne jsem menil kompozici fotoaparatu tak, abych zabiral tu ci onu cast oblohy, kde \"horelo\" aktualne nejvice. Prekvapilo me, ze zare trvala opravdu celou noc a ja jsem ji snimal od cca 22 hodin do 4:30 rano, kdy uz jsem unavou upadl ke spanku v nastartovanem aute. Venku bylo necelych -15 stupnu Celsia.
Zazitek na cely zivot. Island je neuveritelne krasny ostrov, ktery lze prozkoumavat dnem i noci. Najel jsem cca 2.600 kilometru, dvakrat na sever, jednou na jih :-) abych jeste parkrat tu prirodni krasu, nebesky ukaz, spatril...

Cil cesty a ucel solo-vypravy byl splnen hned prvni noc.

Pavel Pech

Technické údaje a postup:

Místo pořízení: Bláskógabyggð, Island

Datum pořízení: 15.03.2023

Optika: Irix Blackstone, 15mm / f2.8

Montáž: Gitzo GT3541LS

Snímač: Canon EOS 6D

Zpracování: Roztrizeni jednotlivych snimku do sekvenci, promazani nudnych zacatku a koncu, spojeni do individualnich videosekvenci, pridani zvukove stopy nahraneho vetru (primo z Islandu), pridani uvodni a zaverecne sekvence s popisky, slozeni do jednoho kompletniho videa a zmenseni z 4K na \"male\" Full HD rozliseni pro prezentaci. Jednotlive JPEG snimky sekvence jsou bez jakychkoli uprav (pouze nedokonala snaha o eliminaci hot pixelu, ktere jsou ve 4K verzi rusivym prvkem), presne tak, jak \"vypadly\" z fotoaparatu. Pouzity SW: ffmpeg, audacity, bash skripty na linuxove prikazove radce.

Štítky: ČAM
Přejít na kompletní výsledky


13. vesmírný týden 2026

13. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 23. 3. do 29. 3. 2026. Měsíc bude v první čtvrti, projde kolem Jupiteru a na konci týdně zakryje hvězdu Regulus. Večer je už dobře vidět Venuše, Jupiter a Uran. Ráno je extrémně nízko Merkur. Aktivita Slunce byla lehce zvýšená, ale polární záři zatím zakryly mraky. Večer sledujeme zajímavou kometu MAPS, ráno rychle zjasňující R3 PanSTARRS. NASA nechala vyvézt raketu SLS a proběhnou přípravy na pokus o start mise Artemis II 1. dubna. Testuje se nová verze nosiče Super Heavy. K ISS vyrazil nákladní Progress MS-33 z opravené rampy na Bajkonuru. V noci na neděli se posouvá čas o hodinu napřed na letní (SELČ). Před dvaceti lety se začala psát historie nejúspěšnější kosmické firmy SpaceX.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Bodeho galaxie

Messier 81 (M81, Bodeho galaxia) je výrazná špirálová galaxia v súhvezdí Veľká medvedica, vzdialená približne 12 miliónov svetelných rokov. Patrí medzi najväčšie galaxie skupiny M81 a je obľúbeným cieľom profesionálnych aj amatérskych astronómov. V jej jadre sa nachádza aktívna oblasť so supermasívnou čiernou dierou. M81 objavil Johann Elert Bode v roku 1774, neskôr ju do svojho katalógu zaradil aj Charles Messier. Galaxia je dobre pozorovateľná menšími ďalekohľadmi a najvhodnejšie obdobie na jej pozorovanie pripadá na jar. Jej špirálne ramená obsahujú medzihviezdny prach a oblasti tvorby nových hviezd. M81 gravitačne ovplyvňuje susedné galaxie M82 a NGC 3077, pričom ich vzájomné interakcie deformovali rozloženie plynu v celej skupine. Messier 82 (M82, Cigarová galaxia) je nepravidelná až silne narušená galaxia v tom istom súhvezdí, taktiež vzdialená asi 12 miliónov svetelných rokov. Je známa mimoriadne intenzívnou tvorbou hviezd, preto patrí medzi typické hviezdotvorné galaxie. Jej vysoká aktivita je dôsledkom gravitačného pôsobenia susednej galaxie M81, ktoré v minulosti vyvolalo mohutné hviezdotvorné epizódy. M82 je približne päťkrát žiarivejšia než naša Galaxia a jej centrálna oblasť svieti mimoriadne intenzívne. Objavená bola rovnako v roku 1774 Johannom Elertom Bodem. Neskôr sa ukázalo, že napriek svojmu pretiahnutému vzhľadu obsahuje aj špirálnu štruktúru, ktorú bolo možné odhaliť najmä v infračervenom žiarení. M82 je jednou z najzaujímavejších galaxií severnej oblohy a spolu s M81 tvorí veľmi známy a fotogenický pár. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 186x180sec. R, 164x180sec. G, 177x180sec. B, 508x120sec. L, 140x600sec Halpha, 140x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 2.1. až 16.3.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »