Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Česká astrofotografie měsíce  >  2024  >  Říjen  >  IC1848 Duša

Česká astrofotografie měsíce - Říjen 2024

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

IC1848 Duša

Uznání a copyright: Ján Gajdoš (http://)

Popis: Westerhout 5 (Sharpless 2-199, LBN 667, Hmlovina Duša) je emisná hmlovina v Kasiopeji. V hmlovine sa nachádza niekoľko malých otvorených hviezdokôp: CR 34, 632 a 634 (v hlave) a IC 1848 (v tele). Objekt sa častejšie nazýva označením zhluku IC 1848. Malá emisná hmlovina IC 1871 sa nachádza tesne vľavo od hornej časti hlavy a malé emisné hmloviny 670 a 669 sú tesne pod spodnou časťou chrbta. V blízkosti hmloviny sa nachádzajú galaxie Maffei 1 a Maffei 2, hoci kvôli svetelnej extinkcii Mliečnej cesty sú veľmi ťažko viditeľné. Kedysi sa predpokladalo, že sú súčasťou Miestnej skupiny, teraz je známe, že patria do vlastnej skupiny - IC 342/Maffei Group. Tento komplex je východným susedom IC1805 (hmlovina Srdce) a tieto dve sú často spomínané spoločne ako „Srdce a duša“. W5, rádiový zdroj v hmlovine, sa rozprestiera na ploche oblohy zodpovedajúcej štyrom Mesiacom v splne a je vzdialený približne 6 500 svetelných rokov v súhvezdí Kasiopeja. Podobne ako iné masívne hviezdotvorné oblasti, napríklad Orion a Carina, aj W5 obsahuje veľké dutiny, ktoré boli vyhĺbené žiarením a vetrom z najmasívnejších hviezd tejto oblasti.

22.9. až 2.10.2024
Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Technické údaje a postup:

Místo pořízení: Belá nad Cirochou, SR

Datum pořízení: 22.09.2024

Optika: GSO Newton 200/800, Starizona Nexus Komakorektor 0.75x

Montáž: SkyWatcher NEQ6Pro

Snímač: QHY 8L-C

Zpracování: Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, QHY 8L-C, SVbony UV/IR cut, Optolong L-eNhance filter, FocusDream focuser, guiding QHY5L-II-C, SVbony guidescope 240mm.
Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop
231x120 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C, 150x300 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C cez Optolong L-eNhance, master bias, 90 flats, master darks, master darkflats

Štítky: ČAM
Přejít na kompletní výsledky


11. vesmírný týden 2026

11. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 3. do 15. 3. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Za soumraku už je dobře vidět Venuše, naopak Saturn je již jen pro nadšence. Merkur, Mars a Neptun nejsou vidět vůbec. Vysoko na večerní obloze jsou slabý Uran a výrazný Jupiter. Aktivita Slunce nízká, ale jsou na něm nějaké skvrny. Večer je na obloze dvojice slabých komet Wierzchos a MAPS, ráno nabízí R3 PanSTARRS a 24P/Schaumasse. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, což někteří amatéři podnikají jako celonoční pozorovací maraton. Raketa SLS nakonec použije v budoucnu nový horní stupeň z rakety Vulcan místo vyvíjeného EUS. Falcon 9 vynáší jednu várku Starlinků za druhou, výjimkou bude start s družicí EchoStar XXV. Od ISS odletěla první z nových japonských zásobovacích lodí HTV-X. Před 245 lety objevil William Herschel planetu Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1622

LDN 1622 – Boogeyman Nebula Na tejto snímke je zachytená temná hmlovina LDN 1622, známa aj pod prezývkou Boogeyman Nebula. Nachádza sa v oblasti súhvezdia Orión a jej typický tvar vytvára dojem temnej postavy vystupujúcej z červeného vodíkového pozadia. Nejde o objekt, ktorý svieti vlastným svetlom. Tmavé štruktúry tvoria husté oblaky medzihviezdneho prachu, ktoré pohlcujú a tienia svetlo hviezd aj žiariaceho plynu za nimi. Práve kontrast medzi tmavou prachovou hmotou a jemne žiariacou emisnou hmlovinou robí z LDN 1622 jeden z najzaujímavejších objektov tejto časti oblohy. V takýchto oblakoch sa ukrýva materiál, z ktorého v budúcnosti môžu vznikať nové hviezdy. Fotografovanie podobných objektov je náročné najmä preto, že jemné prechody medzi prachom a slabou hmlovinou vyžadujú dostatok kvalitných dát aj citlivé spracovanie. Tento objekt som fotil už koncom roka, no pre neustále inverzné počasie, odhalenú chybu v firmware filtrového kolesa a dokonca aj zlé kalibračné snímky som nebol spokojný s výsledkom. A keďže máme prekvapujúco jasné noci, tak som sa k nemu vrátil a nafotil ho nanovo. A som s týmto výsledkom oveľa viac spokojný Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 115x180sec. R, 106x180sec. G, 106x180sec. B, 171x120sec. L, 90x600sec Halpha, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.1. až 7.3.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »