Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Česká astrofotografie měsíce  >  2011  >  Říjen  >  Měsíc v přízemí a odzemí

Česká astrofotografie měsíce - Říjen 2011

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Měsíc v přízemí a odzemí

Uznání a copyright: Martin Gembec

Popis: Vzdálenosti jsou počítány od místa pozorovatele, zdroj: http://ssd.jpl.nasa.gov/?horizons Přestože dlouhá léta jsem uvažoval pořídit podobné snímky, málokdy se to vše sejde, aby nakonec vznikla dvojice úplňků v přízemí a odzemí. Letošní rok byl výjimkou, protože bylo nejen jasno v březnu, kdy jsme na jasném nebi pozorovali výrazný velký Měsíc v úplňku, ale nakonec si počasí dalo říci i 12. října večer, kdy už sice úplněk pominul, ale bylo to pár hodin po odzemí. Jak se ukázalo, tak tento Měsíc se jevil výrazně slabší, zčásti asi díky zbytkům oblačnosti, zčásti zřejmě díky tomu, že narozdíl od jarní situace to bylo již více než 12 hodin po úplňku. Zato na jaře vyšlo snímání na přízemí a úplněk zároveň téměř na hodinu přesně, čímž byl tento mimořádně velký úplněk opravdu docela výjimečný. Když se dnes dívám na snímek Měsíce, který mi umožňuje pořídit ED dalekohled spolu s digitální zrcadlovkou a vzpomenu si na fotografie Měsíce na film přes triedr, pak nejúžasnější pocit, který z výsledku mám je nejen ten fascinující rozdíl ve velikosti měsíčního kotouče, ale především fakt, jak kvalitní snímky umožňuje dělat technika z bazaru za bezmála deset tisíc korun. Budiž to motivací a inspirací ostatním. Pořád je na obloze co pozorovat a fotit a nemusí to ani být nedostupné. Stejně jako za tím prvním snímkem nestojí hodiny a hodiny pod oblohou, ale spíše pozornost a pečlivá příprava. Jsem hlavně rád, že se mi podobný úkaz konečně sešel s počasím a přibližně i s úplňkem. Po diskuzi na AF nakonec uvádím pod snímky vzdálenosti v topocentrické míře, tedy jak daleko byl v době focení Měsíc ode mne.

Technické údaje a postup:

Datum pořízení: 17.3.2011, 19:58UT, 12.10.2011 18:35UT

Optika: Celestron ED80/600, Canon 30Dmod v primárním ohnisku

Zpracování: Vloženo vedle sebe, kontrast pomocí křivek, mírné zvýraznění barev

Postup: 1/1000 s, ISO100 a 1/500 ISO100

Štítky: ČAM
Přejít na kompletní výsledky


21. vesmírný týden 2026

21. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 18. 5. do 24. 5. 2026. Měsíc bude v první čtvrti a na večerní obloze vytvoří pěkné seskupení s planetami Venuší a Jupiterem. V pondělí se poměrně blízko k Zemi přiblíží asi 20 metrů velká planetka. Slunce je téměř beze skvrn, ale jedna aktivní oblast o sobě dává vědět. K ISS byla vypuštěna nákladní loď Dragon 2. Očekáváme 12. testovací let Super Heavy Starship. Ke startu se chystá raketa Vega-C s misí SMILE. 70 let slaví Pavel Suchan, dlouholetý člen ČAS a tajemník Astronomického ústavu AV ČR.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »