Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  26. květen 2019

Astronomický snímek dne (APOD) - 26. květen 2019

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Sluneční protuberance z SDO

Uznání a copyright: NASA/Goddard/SDO AIA Team

Jeden z nejúžasnějších pohledů na Slunce je pohled na eruptivní protuberanci. Sluneční družicová observatoř NASA Solar Dynamic Observatory v roce 2011 zobrazila velkou protuberanci při erupci z povrchu. Tato dramatická exploze byla zachycena v ultrafialovém světle na časosběrném videu, které pokrývá 90 minut, s novým políčkem každých 24 sekund. Rozměr protuberance je obrovský, do proudící záclony horkého plynu by se snadno vešla celá Země. Sluneční protuberance je usměrňována a někdy držena nad slunečním povrchem magnetickým polem Slunce. Klidná protuberance obvykle trvá asi měsíc, ale může z ní dojít k výronu koronární hmoty CME (Coronal Mass Ejection), kdy vyvrhne do Sluneční soustavy žhavý plyn. Energetický mechanismus, kterým sluneční protuberance vznikají, je stále předmětem výzkumu. Poté, co naše Slunce projde současným slunečním minimem, se očekává, že se sluneční aktivita, jako jsou třeba eruptivní protuberance, se stane v příštích letech obvyklejší.

Seznam odkazů v popisu

  1. NASA: Solar Dynamic Observatory
  2. APOD: 2003-02-23 Propletená sluneční eruptivní protuberance
  3. Youtube.com: Monster Prominence
  4. NASA: Monster Prominence
  5. NASA: SDO First Light Anniversary Video Contest
  6. APOD: 2001-12-03 Soupeřící polární záře
  7. NASA: Image: Earth lights dmsp
  8. Montana.edu: Solar Filaments and Prominences
  9. NASA: The Key to Understanding the Sun
  10. NASA: Coronal Mass Ejections
  11. APOD: 2001-09-24 Vyšlehnutí sluneční protuberance
  12. NASA: Our Solar System
  13. APOD: 2003-07-07 Na hraně Slunce
  14. Harvard.edu: Formation and eruption of solar prominences
  15. Wikipedia: Solar_minimum
  16. APOD: 2007-12-03 Úplný sluneční cyklus ze SOHO
  17. APOD: 2010-05-10 Velká eruptivní protuberance z SDO

Štítky: Slunce, Sdo, Protuberance


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »