Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  05. červenec 2020

Astronomický snímek dne (APOD) - 05. červenec 2020

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Saturnův severní hexagon

Uznání: NASA, ESA, JPL, SSI, Cassini Imaging Team

Proč by měly mraky tvořit hexagon na Saturnu? Nikdo neví. Původně byl objeven při průletech sond Voyager kolem Saturnu v letech 1980-tých a nikdo nikdy nic takového jinde ve Sluneční soustavě neviděl. Na Saturnu koncem roku 2012 začaly být poprvé vidět pohledy slunečním světlem osvětleného dalekého severu a širokoúhlá kamera sondy Cassini tak mohla pořídit tento úchvatný snímek severního pólu prstenčité planety ve falešných barvách. Na kompozitním obrazu z dat v blízkém infračerveném světle jsou v červené barvě vidět nízké mraky, zeleně vysoké a to dává Saturnově oblačné pokrývce živý vzhled. Tento a podobné snímky ukazují stabilitu hexagonu více než 20 let po průletu Voyagerů. Video Saturnova severního pólu ukazuje oblačnost, která při otáčenní udržuje svůj hexagonální tvar. Na rozdíl od jednotlivých mraků na Zemi, které mají tvar hexagonu, má Saturnův oblačný vzor šest dobře definovaných stran téměř stejné délky. Do hexagonu by se vešly čtyři Země. Oči za vrcholky oblaků vpravo nahoře přitahují jasně modré prstence.

Seznam odkazů v popisu

  1. Wikipedia: Voyager_1
  2. NASA: JPL: Solar System Simulator
  3. APOD: 2012-12-04 Střed víru na severním pólu Saturnu
  4. NASA: PIA14946: Enter the Vortex ... in Psychedelic Color
  5. NASA: Saturn
  6. Wolfram.com: Hexagon
  7. NASA: PIA09187: Spinning Saturn
  8. Wikipedia: Saturn's hexagon
  9. NASA: Hexagonal cloud cells in South Atlantic Ocean
  10. NASA: Cassini Images Bizarre Hexagon on Saturn
  11. Planetary.org: Saturn's hexagon recreated in the laboratory
  12. Wikipedia: Hexagon
  13. NASA: earthlights02_dmsp_big.jpg
  14. APOD: 2013-10-21 Saturn shora

Štítky: Saturn, Severní pól, Hexagon


23. vesmírný týden 2026

23. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 1. 6. do 7. 6. 2026. Měsíc po úplňku mění fázi k poslední čtvrti. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a nyní se velmi nápadně blíží trochu slabšímu Jupiteru. Hodně blízko budou už v neděli 7. 6. Nízko už je večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Možná se objeví první noční svítící oblaka (NLC). V kosmonautice nejvíce, byť negativně, zaujala exploze rakety New Glenn během příprav k misi NG-4. Před 60 lety pokračoval intenzivně program Gemini a před 15 lety dolétal raketoplán Endeavour.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »