Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  21. duben 2021

Astronomický snímek dne (APOD) - 21. duben 2021

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Zborcená magnetická pole Centaurus A

Uznání: Optical: European Southern Observatory (ESO) Wide Field Imager; Submillimeter: Max Planck Institute for Radio Astronomy/ESO/Atacama Pathfinder Experiment (APEX)/A.Weiss et al; X-ray and Infrared: NASA/Chandra/R. Kraft; JPL-Caltech/J. Keene; Text: Joan Schmelz (USRA)

Co se stane s magnetickými poli galaxií po srážce? NASA namířila observatoř SOFIA na palubě 747 na galaktického souseda Centaurus A, aby mohla pozorovat emisi polarizovaného prachu, který trasuje magnetická pole a pomohla tak s odpovědí. Neobvyklý tvar Cen A je důsledkem srážky dvou galaxií s výtrysky, které vznikají v důsledku plynu padajícího na centrální superhmotnou černou díru. Výsledný obraz čar magnetických směrů odvozených z měření observatoře SOFIA je superponován na snímky ve viditelném světle: bílá (ESO), v submilimetrovém: oranžová (APEX), rentgenovém: modrá (Chandra) a infračerveném: červená (Spitzer). Ukázalo se, že magnetická pole jsou rovnoběžná s pásy prachu na okrajích galaxie, ale poblíž středu jsou zborcená. Gravitační síly blízko černé díry urychlují ionty a posilují magnetické pole. Zkrátka srážky nejenom že kombinují hmotu galaxií, ale zesilují i jejich magnetická pole. Tyto výsledky dávají nový pohled na to, jak se magnetická pole vyvíjela v raném vesmíru, kdy bylo slučování galaxií běžnější.

Seznam odkazů v popisu

  1. NASA: Magnetism
  2. NASA: SOFIA
  3. Wikipedia: Centaurus_A
  4. APOD: 2021-01-17 Výtrysky z neobvyklé galaxie Centaurus A
  5. APOD: 2021-03-31 Centrální černá díra v M87 v polarizovaném světle
  6. NASA: Galactic Merger Warps Magnetic Fields
  7. NASA: Visible Light
  8. ESO.org: European Southern Observatory
  9. Wikipedia: Far-infrared_astronomy
  10. Apex-Telescope.org: Atacama Pathfinder Experiment (APEX)
  11. NASA: X-Rays
  12. NASA: Chandra X-ray Observatory
  13. NASA: Infrared Waves
  14. NASA: Spitzer Space Telescope
  15. MathsIsFun.com: Parallel Lines, and Pairs of Angles
  16. APOD: 2015-11-19 Centaurus A
  17. APOD: 2021-04-16 Dvojnásobně zborcený svět binárních černých děr
  18. Colorado.edu: Faraday's Electromagnetic Lab
  19. Wikipedia: Galaxy_merger
  20. Nature.com: The magnetic field across the molecular warped disk of Centaurus A
  21. PinImg.com: Foto: Křeček :-)
  22. APOD: 2012-10-14 Hubblovo extrémně hluboké pole
  23. APOD: 2013-05-14 Srážky galaxií: Simulace versus pozorování

Štítky: Magnetic fields, Centaurus A, Sofia


21. vesmírný týden 2026

21. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 18. 5. do 24. 5. 2026. Měsíc bude v první čtvrti a na večerní obloze vytvoří pěkné seskupení s planetami Venuší a Jupiterem. V pondělí se poměrně blízko k Zemi přiblíží asi 20 metrů velká planetka. Slunce je téměř beze skvrn, ale jedna aktivní oblast o sobě dává vědět. K ISS byla vypuštěna nákladní loď Dragon 2. Očekáváme 12. testovací let Super Heavy Starship. Ke startu se chystá raketa Vega-C s misí SMILE. 70 let slaví Pavel Suchan, dlouholetý člen ČAS a tajemník Astronomického ústavu AV ČR.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »