Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  19. říjen 2022

Astronomický snímek dne (APOD) - 19. říjen 2022

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Galaxie za hvězdami, plynem a prachem

Uznání a copyright: Howard Trottier; Text: Emily Rice

Odvážíme se věřit svým očím? Když se díváme na obrazy vesmíru, často se ptáme, zda jsou "skutečné", a stejně se často nejlepší odpovědi liší. V tomto případě scéna vypadá podobně, jako by ji viděly naše oči, protože byla získána pomocí filtrů RGB (červená, zelená, modrá), které fungují obdobně jako čípky v našich očích, vyjma toho, že sbírají světlo po dobu 19 hodin, a nikoliv zlomek sekundy. Snímek byl pořízen během 6 noci dalekohledem o průměru 24 palců (61 cm) v pohoří Sierra Nevada v Kalifornii, USA. Jasná spirální galaxie uprostřed (NGC 7497) vypadá jako chycená podivným úponkem vesmírného ducha, a v tom je celý trik. Galaxie je ve skutečnosti 59 milionů světelných roků daleko, zatímco mlhovina označovaná MBM 54 je vzdálená necelých tisíc světelných roků, což z ní činí jedno z nejbližších chladných mračen plynu a prachu, galaktický cirrus uvnitř naší Galaxie Mléčné dráhy. Oba útvary se nacházejí v souhvězdí Pegase (Pegasus), které je vidět na podzim v severních zeměpisných šířkách vysoko nad hlavou.

Seznam odkazů v popisu

  1. Chroma.com: Optical Filters for Astronomy Applications
  2. AAO.org: Cones
  3. AstroBin.com: Howard Trottier: Ghostly Galactic Cirrus Swirl
  4. CosmicPursuits.com: The Five Numbers That Explain a Telescope
  5. Sierra-Remote.com: Sierra Remote Observatories
  6. Youtu.be: Lakes and Mountains on the western Sierras drone 4k
  7. Wikipedia: California
  8. Wikipedia: United_States
  9. SWIN.edu.au: Spiral Galaxy
  10. APOD: 2020-10-26 Reflexe Duchovité mlhoviny
  11. NASA: What Is a Light-Year?
  12. Harvard.edu: On the Nearest Molecular Clouds. III. MBM 40, 53, 54, and 55
  13. Cosmotography.com: Dusty Veils of the Milky Way
  14. APOD: 2022-08-17 Hvězdná brána Mléčná dráha
  15. IAU.org: Pegasus
  16. SkyMaps.com: The Evening Sky Map - NORTHERN HEMISPHERE OCTOBER 2022

Štítky: NGC 7497, Cirrus, MBM 54


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »