Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  03. listopad 2022

Astronomický snímek dne (APOD) - 03. listopad 2022

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

M33: Galaxie v Trojúhelníku

Uznání a copyright: Processing - Robert Gendler
Data - Hubble Legacy Archive, KPNO, NOIRLab, NSF, Aura, Amateur Sources

Tato majestátní, zepředu viděná spirální galaxie M33 je v malém souhvězdí Trojúhelníku (Triangulum). K jejím populárním názvům patří galaxie Větrník nebo Galaxie v Trojúhelníku. M33 má průměr přes 50 000 světelných roků a po Galaxii v Andromedě (M31) a naší vlastní Mléčné dráze je třetí největší v Místní skupině galaxií. M33 je asi 3 miliony světelných roků daleko od Mléčné dráhy, samotná se považuje za satelitní galaxii Andromedy a astronomové v obou těchto galaxiích by měli nádherný vzájemný výhled na své spirální hvězdné systémy. Co se týká pohledu z Mléčné dráhy, tak tento ostrý snímek kombinuje data z dalekohledů na planetě Zemi i jejího okolí a ukazuje modré hvězdokupy a růžové hvězdotvorné oblasti podél volně zavinutých spirálních ramen M33. V poloze zhruba 1 hodiny od středu galaxie je vidět nejjasnější hvězdotvorná oblast, proděravělá NGC 604. Dobře proměřené proměnné hvězdy v M33 pomohly, podobně jako v M31, učinit z této blízké galaxie bod na měřítku vzdáleností Vesmíru.

Seznam odkazů v popisu

  1. HawAstSoc.org: Constellations: Triangulum -- A Triangle
  2. SEDS.org: Messier 33
  3. AtlasOfTheUniverse.com: The Universe within 5 million Light Years - The Local Group of Galaxies
  4. APOD: 2021-11-06 Galaxie mezi dvěma přáteli
  5. arXiv.org: Constraints on the Proper Motion of the Andromeda Galaxy Based on the Survival of Its Satellite M33
  6. RobGendlerAstropics.com: M33, The Triangulum Galaxy
  7. APOD: 2009-10-17 Jasné mlhoviny v M33
  8. ESAHubble.org: NGC 604 in galaxy M33
  9. Harvard.edu: A spiral nebula as a stellar system: Messier 33.
  10. NASA: The Scale of the Universe - Great Debate in 1996

Štítky: M33, Spirální galaxie, Místní skupina, Ngc604, M31


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »