Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  12. leden 2023

Astronomický snímek dne (APOD) - 12. leden 2023

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Hvězdný prach v Perseu

Uznání a copyright: Jack Groves

Tento kosmický prostor prachu, plynu a hvězd zabírá na obloze v hrdinském souhvězdí Persea asi 6 stupňů. Na nádherné obloze je vlevo nahoře zajímavá mladá hvězdokupa IC 348 a, která sousedí s mlhovinou Létajícího ducha s mračny neprůhledného mezihvězdného prachu katalogizovaného jako Barnard 3 a 4. Vpravo je další aktivní hvězdotvorná oblast NGC 1333 spojena tmavými a prašnými úponky na okraji obřího Perseova molekulárního mračna, vzdáleného asi 850 světelných let. Po celém zorném poli jsou rozesety další prachové mlhoviny spolu se slabou načervenalou září vodíku. Kosmický prach zpravidla skrývá nově vzniklé hvězdy a mladé hvězdné objekty či protohvězdy před zvědavými optickými dalekohledy. Protohvězdy vznikají z hustých jader zanořených v molekulárním mračnu zhroucením vlastní gravitací. Toto zorné pole při odhadované vzdálenosti molekulárního mračna zabírá více než 90 světelných roků.

Seznam odkazů v popisu

  1. Harvard.edu: A great nebulous region near omicron Persei.
  2. Instagram.com: astrojackmn: IC 348 (top left) and NGC 1333 (bottom right) - two amazing objects in the constellation Perseus.
  3. U-Strasbg.fr: Multiple Outflows and Protostars near IC 348 and the Flying Ghost Nebula
  4. Distant-Lights.at: A Nebula Region in Perseus - IC 348, vdB 19, B 3 and LBN 749
  5. APOD: 2014-03-06 NGC 1333 Hvězdný prach
  6. Wikipedia: Perseus_molecular_cloud
  7. APOD: 2005-09-30 IC 1396 do podrobností
  8. APOD: 2006-10-06 Zaprášená NGC 1333
  9. WebbTelescope.org: NASA’s Webb Catches Fiery Hourglass as New Star Forms
  10. Harvard.edu: Physical properties of the ambient medium and of dense cores in the Perseus star-forming region derived from Herschel Gould Belt Survey observations
  11. GSU.edu: Gravitational Collapse
  12. arXiv.org: A Large Catalog of Accurate Distances to Molecular Clouds from PS1 Photometry

Štítky: Ngc1333, Ic348, Molekulární mračno


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »