Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  05. leden 2021

Astronomický snímek dne (APOD) - 05. leden 2021

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Malé Magellanovo mračno

Uznání a copyright: José Mtanous

Co je Malé Magellanovo mračno? Ukázalo se, že je to galaxie. K lidem, které zajímalo, co ten malý mlhavý obláček na jižní obloze je, patřil i portugalský mořeplavec Ferdinand Magellan se svou posádkou, který měl při své plavbě kolem zeměkoule počátkem let 1500 spoustu času studovat neznámou noční jižní oblohu. Výsledkem jsou dva nebeské zázraky snadno viditelné pro pozorovatele na jižní obloze, v západní kultuře nyní známé jako Mraky Magellanovy. Výzkum v posledních 100 letech ukázal, že tato kosmická mračna jsou trpasličí nepravidelné galaxie a ty jsou satelity naší větší spirální Galaxie Mléčné dráhy. Malé Magellanovo mračno měří zhruba 15 000 světelných let a obsahuje několik set milionů hvězd. Nachází se asi 210 000 světelných let daleko v souhvězdí Tukana (Tucana) a je vzdálenější, než jsou ostatní satelitní galaxie Mléčné dráhy včetně trpasličí galaxie ve Střelci a Velkého Magellanova mračna. Na ostrém snímku je vpravo v popředí i kulová hvězdokupa 47 Tucanae.

Seznam odkazů v popisu

  1. Fordham.edu: Ferdinand Magellan's Voyage Round the World, 1519-1522 CE
  2. NASA: Earth
  3. Imgur.com: Foto: Kočka hledí vzhůru :-)
  4. APOD: 2004-08-08 Rozjímání pod oblohou
  5. Wikipedia: Western_culture
  6. NASA: 100th Anniversary of the Shapley - Curtis Great Debate
  7. Wikipedia: Irregular_galaxy
  8. AtlasOfTheUniverse.com: The Universe within 500000 Light Years - The Satellite Galaxies
  9. Wikipedia: Small_Magellanic_Cloud
  10. Wikipedia: File:-_panoramio_-_Basa_Roland.jpg
  11. HawAstSoc.org: Tucana -- A Toucan
  12. Wikipedia: Satellite_galaxies_of_the_Milky_Way
  13. Wikipedia: Sagittarius_Dwarf_Spheroidal_Galaxy
  14. APOD: 2019-09-05 Velké Magellanovo mračno
  15. Wordpress.com: mtanous: Resumen 2020
  16. APOD: 2020-10-24 Kulová hvězdokupa 47 Tuc

Štítky: Smc, Small magellanic cloud, Satellite galaxy


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »