Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  05. červenec 2023

Astronomický snímek dne (APOD) - 05. červenec 2023

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Mapa pozorovatelného vesmíru

Uznání a copyright: B. Ménard & N. Shtarkman; Data: SDSS, Planck, JHU, Sloan, NASA, ESA

Co kdybyste viděli až na okraj pozorovatelného vesmíru? Viděli byste galaxie, galaxie, galaxie a pak ještě kvasary, což jsou zase jasná centra vzdálených galaxií. Pro rozšíření znalostí o těch nejrozsáhlejších měřítkách, která může lidstvo spatřit, byla sestavena mapa galaxií a kvazarů nalezených přehlídkou SDSS (Sloan Digital Sky Survey) od roku 2000 do roku 2020 až do blízkosti okraje pozorovatelného vesmíru. Zde uvedený klín z tohoto průzkumu obsahuje asi 200 000 galaxií a kvazarů až za hranicí 12 miliard let zpátky a s kosmologickým červeným posuvem 5. Téměř každá tečka v blízké spodní části ilustrace představuje galaxii, přičemž zčervenání značí rostoucí červený posun a vzdálenost. Podobně téměř každá tečka v horní části představuje vzdálený kvasar, přičemž modré tečky jsou blíže než červené. Mezi mnoha jinými objevy je jasně vidět, že gravitace mezi galaxiemi způsobila, že blízký vesmír zhoustl a stal se vláknitější než vzdálený vesmír.

Podrobnější mapy: Související s dnešním APODem.

Seznam odkazů v popisu

  1. APOD: 2022-03-16 Pozorovatelný vesmír
  2. APOD: 2022-02-22 Ilustrace: Raný kvazar
  3. NASA: Galaxie
  4. Youtu.be: New Interactive Map Offers Scroll Through Universe
  5. Wikipedia: Sloan_Digital_Sky_Survey
  6. SDSS.org: Sloan Digital Sky Survey: Instruments
  7. Ftcdn.net: Foto: Kočička v košíku :-)
  8. ESAHubble.org: The Observable Universe
  9. MapOfTheUniverse.net: The Map of the Observable Universe - from the Milky Way to the edge of what can be seen
  10. Wikipedia: Galaxy
  11. Wikipedia: Quasar
  12. Harvard.edu: Chandra: Cosmic Look-Back Time
  13. APOD: 2013-04-08 Tabulka rudého posuvu pro náš vesmír
  14. JHU.edu: THIS NEW INTERACTIVE MAP LETS YOU SCROLL THROUGH THE UNIVERSE
  15. APOD: 2022-05-29 Simulace TNG50: Vznik kupy galaxií
  16. WebbTelescope.org: What is Cosmological Redshift?
  17. SWIN.edu.au: Quasar
  18. SDSS.org: Science Results
  19. APOD: 2020-02-23 Simulace vesmíru Illustris
  20. APOD: 1999-09-05 Vývoj vesmíru
  21. APOD: 2021-08-02 Hubblovo ultrahluboké pole ve světle a zvuku

Štítky: Pozorovatelný vesmír, Mapa, SDSS


25. vesmírný týden 2025

25. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 6. do 22. 6. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Velmi nízko na večerní obloze je Merkur a výše ve Lvu Mars. Ráno se zlepšuje viditelnost Saturnu a nejjasnějším objektem je Venuše nízko nad obzorem. Aktivita Slunce je na středně vysoké úrovni a vidíme i řadu skvrn. Mohou se objevit oblaka NLC. Solar Orbiter nahlédl poprvé na póly Slunce. Mise Axiom-4 k ISS musela být odložena.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

NGC3718

Titul Česká astrofotografie měsíce za květen 2025 obdržel snímek „NGC 3718“, jehož autorem je astrofotograf Zdenek Vojč   12. dubna 1789 namířil astronom William Herschel svůj dalekohled směrem k souhvězdí Velké medvědice a objevil zde mimo jiné mlhavý obláček galaxie NGC 3718. Téměř přesně 236

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina (iné názvy: Messier 16, M 16, NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Súvisí s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 4703. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov. Hviezdokopa M16 je veľká otvorená hviezdokopa, ktorá obsahuje asi 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou, na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Leží vo vzdialenosti asi 8 000 svetelných rokov. Obklopuje ju hmlovina s rovnakým označením M16. V slovenčine sa hmlovina M16 nazýva Orlia hmlovina, v češtine Orlí hnízdo. Oba názvy sa vzťahujú na jej tvar. Táto hmlovina, len ťažko rozoznateľná v amatérskom ďalekohľade, však na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu odkrýva úchvatný pohľad. Jasná oblasť je v skutočnosti okno do stredu väčšej tmavej obálky prachu. Pri podrobnejšom preskúmaní aspoň 20-centimetrovým ďalekohľadom v nej nájdeme oblasť tmavých hmlovín nazývané podľa svojho tvaru aj „slonie choboty“. V jasnej hmlovine objavíme aj ojedinelé tmavé škvrny – globuly, ktoré sú tvorené tmavým prachom a studeným molekulárnym plynom. Vidíme tu aj niekoľko mladých modrých hviezd, ktorých svetlo a nabité častice vypaľujú a odtláčajú preč zostatkové vlákna a steny plynu a prachu. Zhustené mračná sa považujú za zárodok hviezd alebo celých hviezdnych systémov - otvorených hviezdokôp. Orlia hmlovina sa rozprestiera sa na ploche s priemerom 60 svetelných rokov. Dá sa pozorovať už triédrom. Charakteristické stĺpy medzihviezdnej hmoty sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Napriek tomu mnohé z nich nie sú vo svetle viditeľné, lebo sú dosiaľ zahalené do prachových mrakov. Tieto hviezdy sa dajú ale pozorovať v infračervenom svetle. Zaoblené konce výbežkov na najvyššom stĺpe nazývame globuly – „hviezdne vajcia“ Stĺpy ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva riedky plyn medzi hustými prachovými globulami vajcovitého tvaru. Nastáva fotónová erózia – vyparovanie a ionizácia plynovo prachovej materskej hmloviny. Objekt je tiež zdrojom rádiových vĺn. Podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti. Kvôli konečnej rýchlosti svetla obyvatelia Zeme uvidia deštrukciu stĺpov až približne za 1000 rokov. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 120x120 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 270x60sec. L, master bias, 400 flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4 Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 45x60 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 75x30sec. L, 108x360sec. Ha, master bias, množstvo flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »