Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Česká astrofotografie měsíce  >  2013  >  Srpen  >  poslechněte si Perseidy

Česká astrofotografie měsíce - Srpen 2013

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

poslechněte si Perseidy

Uznání a copyright: Martin Kákona

Popis: Kromě videozáznamu posílám ještě „waterfall“ konkrétně třetího meteoru, jako náhled do galerie. Na „waterfallu“ je vidět frekvenční spektrum a intenzitu odrazu v čase. Intenzitě odpovídá barva, frekvence je na horizontální ose a čas plyne odspoda nahoru. Z takovéhoto záznamu je spočítán zvuk.. Záznam vznikl díky úsilí mnoha lidí, kteří naprogramovali potřebný software a navrhli potřebný hardware a to bez nároku na odměnu. Jmenovitě jsou to lidé kolem projektů Astrozor, MLAB, CEMENT, SpectrumLab a dalších.

Technické údaje a postup:

Místo pořízení: Soběslav, Svákovská hvězdárna

Datum pořízení: noc z 12. na 13. srpna 2013

Optika: montáž: staticky umístěná anténa lambda/4 a staticky umístěná kamera, oboje s výhledem na JZ, zařízení: Softwarově Definované Rádio SDRX01B, kamera KPF 131HR bez IR filtru, objektiv Tokina 3-8.2 mm F0.98 (IR)

Zpracování: Zaslaný záznam vznikl složením videozáznamu a zvuku spočítaného zpětnou Fourierovou transformací z radiového odrazu. Videozáznam letu meteoru je vždy následován statickým obrázkem, který vznikl registrací všech snímků videozáznamu. Radiový odraz se skládá z části, která přibližně odpovídá zářivé dráze meteoru, kdy je slyšet proměnný Dopplerský posuv vlivem decelerace meteoroidu a dále následuje odraz od stopy meteoru s přibližně konstantní frekvencí. Odraz od stopy je slyšitelný ještě několik desítek sekund po tom, co meteor pohasne. V záznamu můžete občas slyšet „prasknutí“, které je generováno signálem z GPS přijímače. „Prasknutí“ je do audiosignálu přimícháno každých 10 sekund a je synchronní s UT. Tato časová značka nám umožňuje složit obrazový záznam se zvukovým.

Postup: Během noci z 12. na 13. srpna, tedy v době předpovězeného maxima meteorického roje Perseid se nám podařilo zaznamenat upravenou CCTV kamerou čtyři jasné meteory. Zároveň se nám podařilo ve stejný čas zaznamenat meteory pomocí dopředného radaru.

Štítky: ČAM
Přejít na kompletní výsledky


25. vesmírný týden 2025

25. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 6. do 22. 6. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Velmi nízko na večerní obloze je Merkur a výše ve Lvu Mars. Ráno se zlepšuje viditelnost Saturnu a nejjasnějším objektem je Venuše nízko nad obzorem. Aktivita Slunce je na středně vysoké úrovni a vidíme i řadu skvrn. Mohou se objevit oblaka NLC. Solar Orbiter nahlédl poprvé na póly Slunce. Mise Axiom-4 k ISS musela být odložena.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Simeis 147

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2025 obdržel snímek „Simeis 147- Spaghetti nebula“, jehož autorem je astrofotograf Pavel Pech     „Spaghetti nebula“ – co se skrývá za tímto pojmem? Možná se nám vybaví „Spaghetti western“, jenž se stal filmovým pojmem, byť trochu

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina (iné názvy: Messier 16, M 16, NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Súvisí s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 4703. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov. Hviezdokopa M16 je veľká otvorená hviezdokopa, ktorá obsahuje asi 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou, na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Leží vo vzdialenosti asi 8 000 svetelných rokov. Obklopuje ju hmlovina s rovnakým označením M16. V slovenčine sa hmlovina M16 nazýva Orlia hmlovina, v češtine Orlí hnízdo. Oba názvy sa vzťahujú na jej tvar. Táto hmlovina, len ťažko rozoznateľná v amatérskom ďalekohľade, však na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu odkrýva úchvatný pohľad. Jasná oblasť je v skutočnosti okno do stredu väčšej tmavej obálky prachu. Pri podrobnejšom preskúmaní aspoň 20-centimetrovým ďalekohľadom v nej nájdeme oblasť tmavých hmlovín nazývané podľa svojho tvaru aj „slonie choboty“. V jasnej hmlovine objavíme aj ojedinelé tmavé škvrny – globuly, ktoré sú tvorené tmavým prachom a studeným molekulárnym plynom. Vidíme tu aj niekoľko mladých modrých hviezd, ktorých svetlo a nabité častice vypaľujú a odtláčajú preč zostatkové vlákna a steny plynu a prachu. Zhustené mračná sa považujú za zárodok hviezd alebo celých hviezdnych systémov - otvorených hviezdokôp. Orlia hmlovina sa rozprestiera sa na ploche s priemerom 60 svetelných rokov. Dá sa pozorovať už triédrom. Charakteristické stĺpy medzihviezdnej hmoty sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Napriek tomu mnohé z nich nie sú vo svetle viditeľné, lebo sú dosiaľ zahalené do prachových mrakov. Tieto hviezdy sa dajú ale pozorovať v infračervenom svetle. Zaoblené konce výbežkov na najvyššom stĺpe nazývame globuly – „hviezdne vajcia“ Stĺpy ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva riedky plyn medzi hustými prachovými globulami vajcovitého tvaru. Nastáva fotónová erózia – vyparovanie a ionizácia plynovo prachovej materskej hmloviny. Objekt je tiež zdrojom rádiových vĺn. Podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti. Kvôli konečnej rýchlosti svetla obyvatelia Zeme uvidia deštrukciu stĺpov až približne za 1000 rokov. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 120x120 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 270x60sec. L, master bias, 400 flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4 Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 45x60 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 75x30sec. L, 108x360sec. Ha, master bias, množstvo flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »