Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Česká astrofotografie měsíce  >  2017  >  Červenec  >  Svitanie s NLC

Česká astrofotografie měsíce - Červenec 2017

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Svitanie s NLC

Uznání a copyright: Juraj Hanula (http://)

Popis: Foto zachytáva mezosférickú oblačnosť z rána 2.7.2017. Čas fotenia bol približne 02:45 CET (03:45 SELČ). Foto vzniklo z dôvodu zdokumentovania, do akej výšky vystupovali v toto ráno NLC. Mierne vpravo hore od stredu obrázka je Capella, ktorá bola v čase fotenia vo výške 21° nad horizontom. Pri tejto výške hornej hranice NLC nad horizontom. (viac ako 35°) sa niet čo diviť, že v toto ráno bol tento úkaz zdokumentovaný aj zo Slovinska a severu Talianska. Ak mi pamäť dobre slúži, ešte pár rokov do zadu bola považovaná hranica pozorovateľnosti NLC na S pologuli niekde v okolí 49-50 rovnobežky. Je pravdepodobné, že sa v tomto prípade jednalo o najrozsiahlejšie NLC, ktoré boli pozorovateľné v tomto roku zo strednej Európy. V prípade klasifikácie jasnosti je bez pochybností, že sa jednalo o typ 5 - extrémne jasné NLC. Vizuálne a aj fotograficky bolo rozoznateľné osvetlenie vysokej a strednej oblačnosti rozptýleným svetlom z NLC. Na obrázku sa dá identifikovať väčšina základných typov štruktúr, ktoré sú popisované u NLC ako je závoj (I), pásy s jemným ohraničením (IIa), pásy s ostrým ohraničením (IIb), krátke vlny (IIIa), vlnám podobné štruktúry zoradené do pásov (undulatus, IIIb), jednoduché krivky s malým uhlovým polomerom (IVa), jednoduché krivky s väčším uhlovým polomerom (IVb), ako aj iné (komplexné) tvary a štruktúry, ktoré nespadajú do popisu typov I-IV, ako napr. diery v oblačnosti (lacunosus), typ S (uzly), alebo typ V (sieťam podobné štruktúry), ...

Technické údaje a postup:

Místo pořízení: Lučenec, SR

Datum pořízení: 02.07.2017

Optika: Nikkor 50/1.4 G AF-S

Montáž: fotografický statív

Snímač: Nikon D700

Zpracování: Parametre expozície: ISO 400, clona 2.80, čas 1/6 sec.
Použitý SW - Nikon Capture NX2. Adobe PS CS6, Color Efex Pro 4
Jedná sa o sériu 4 fotografií fotených na výšku, ktoré boli spojené do panoramatického obrázka. Jeho výsledný rozmer je približne 67° x 39°. Pripojené foto je zmenšenina originálu, ktorý má po zložení a oreze veľkosť 7275 x 4223 px. Výslednému obrázku bol pridaný tonálny kontrast, aby viac vynikli štruktúry NLC.

Štítky: ČAM
Přejít na kompletní výsledky


19. vesmírný týden 2026

19. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1613

LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »