Česká astrofotografie měsíce - Červen 2026

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Abell 39

Uznání a copyright: Ján Gajdoš (http://)

Popis: Abell 39 – takmer dokonalá bublina v Herkulovi
V súhvezdí Herkula sa nachádza jedna z najzaujímavejších planetárnych hmlovín oblohy – Abell 39, označovaná aj ako PN A66 39. Na prvý pohľad pôsobí veľmi nenápadne, pretože má nízky plošný jas a na oblohe sa prejavuje skôr ako slabá, jemná modrastá guľa. Práve jej jednoduchosť a takmer dokonalý guľový tvar z nej však robia mimoriadne pôsobivý objekt.
Planetárne hmloviny nevznikajú pri zrode planét, hoci ich názov to môže naznačovať. Ide o záverečné štádium vývoja hviezd podobných Slnku. Keď takáto hviezda spotrebuje väčšinu svojho jadrového paliva, odvrhne svoje vonkajšie vrstvy do okolitého priestoru. V jej strede zostane veľmi horúce jadro, budúci biely trpaslík, ktorého ultrafialové žiarenie rozsvieti unikajúci plyn.
Abell 39 patrí medzi staré planetárne hmloviny. Nachádza sa približne 3 800 svetelných rokov od Zeme a vysoko nad rovinou našej Galaxie. Jej polomer sa odhaduje na približne 1,4 svetelného roka, vďaka čomu patrí medzi väčšie známe takmer guľové planetárne hmloviny. Expanzia tejto plynnej obálky prebieha už asi 11 000 rokov.
Zaujímavé je, že centrálna hviezda neleží presne v strede hmloviny, ale je mierne posunutá smerom na západ. Tento posun pravdepodobne nevznikol nárazom hmloviny do medzihviezdneho prostredia, ale skôr nerovnomerným odvrhnutím hmoty počas záverečných fáz života pôvodnej hviezdy. Aj samotná obálka nie je úplne rovnomerná – východný okraj hmloviny je výrazne jasnejší než západný.
Na fotografii je dobre viditeľná jemná, priesvitná štruktúra hmloviny. Abell 39 pôsobí ako krehká kozmická bublina plávajúca v priestore. Jej plyn je veľmi riedky a obsahuje menej kyslíka než naše Slnko, približne len polovicu slnečného zastúpenia. Svetlo hmloviny je výrazne viazané najmä na emisiu dvakrát ionizovaného kyslíka, preto býva fotograficky zaujímavá najmä v oblasti OIII.
Ďalšou pozoruhodnosťou tejto hmloviny je jej priesvitnosť. V jej okolí, a dokonca aj cez samotnú hmlovinu, možno na hlbších snímkach rozoznať vzdialené galaxie v pozadí. V jednom zábere tak vidíme záver života jednej hviezdy v našej Galaxii a zároveň slabé svetlo galaxií ležiacich ďaleko za ňou.
Abell 39 je objekt, ktorý neohromí dramatickými vláknami ani výraznými farbami. Jej krása je skôr v geometrii, jemnosti a fyzikálnej čistote. Takmer dokonalá guľa plynu v Herkulovi pripomína, že aj záver života hviezdy môže po sebe zanechať mimoriadne elegantnú a tichú stopu.
Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system).
23.5. až 9.6.2026
Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Technické údaje a postup:

Místo pořízení: Belá nad Cirochou, SR

Datum pořízení: 09.06.2026

Optika: GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor

Montáž: SkyWatcher NEQ6Pro

Snímač: Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm

Zpracování: Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop
Lights 18x180sec. R, 16x180sec. G, 17x180sec. B, 20x120sec. L, 44x600sec Halpha, 42x600sec OIII, flats, master darks, master darkflats
Gain 150, Offset 300.

Štítky: ČAM
Přejít na kompletní výsledky


44. vesmírný týden 2026

44. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 26. 10. do 1. 11. 2026. Měsíc bude v pondělí v úplňku, v noci na středu 28. října projde Plejádami a v neděli 1. listopadu bude v poslední čtvrti. Večer je vidět Saturn, ráno Mars s Jupiterem v přímce s Regulem. Venuše byla 24. října v dolní konjunkci a na ranní obloze se objeví extrémně nízko již koncem týdne jako Jitřenka. Slunce je klidné. Japonská sonda MMX se úspěšně vydala k Marsovým měsícům. Před 90 lety proběhl první úspěšný test raketového motoru v JPL.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN1251

Titul Česká astrofotografie měsíce za září 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče „LDN 1251“ Hluboko v souhvězdí Cefea, v oblasti oblohy bohaté na mezihvězdný prach a plyn, se nachází objekt označený jako LDN 1251. Na první pohled připomíná prázdnou, téměř černou skvrnu na pozadí vzdálených hvězd. Ve

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Mars a hvězdokupa Jesličky

Mars poblíž otevřené hvězdokupy M44 Jesličky v souhvězdí Raka.

Další informace »