Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  13. leden 2019

Astronomický snímek dne (APOD) - 13. leden 2019

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Zbytek Tychonovy supernovy rentgenově

Uznání: NASA / CXC / F.J. Lu (Chinese Academy of Sciences) et al.

Která hvězda vytvořila tento obrovský načechraný míč? Na snímku je horká rozpínající se mlhovina zbytku Tychonovy supernovy, důsledek výbuchu hvězdy, který poprvé před více než 400 lety zaznamenal slavný astronom Tycho Brahe. Díváte se na kompozitní obraz ze tří snímků v rentgenových barvách pořízených družicovou rentgenovou observatoří Chandra. Rozpínající se mračno plynu je extrémně horké a jen trochu málo odlišné rychlosti expanze dávají mračnu měkce nafouknutý vzhled. I když hvězda, která zbytek SN 1572 vytvořila, je nejspíše úplně pryč, tak hvězda zvaná Tycho G je příliš slabá, než aby se tady dala rozlišit, ale považuje se za její doprovodnou složku. Hledání zbytků původce Tychonovy supernovy je zvláště důležité, protože jde o supernovu typu Ia, důležitou příčku na žebříčku vzdáleností, kterým se kalibruje škála viditelného vesmíru. Jasnost maxima u supernov typu Ia se považuje za dobře probádanou a tím jsou tyto supernovy velice hodnotné při určování vztahů mezi jasností a vzdáleností ve vzdáleném vesmíru.

Seznam odkazů v popisu

  1. Wikipedia: SN 1572
  2. Rice.edu: Tycho Brahe (1546-1601)
  3. Harvard.edu: Tycho's Supernova Remnant: NASA'S Chandra Finds New Evidence on Origin of Supernovas
  4. NASA: Tour of the Electromagnetic Spectrum: X-Rays
  5. Harvard.edu: About Chandra
  6. SI.edu: A Tour of Tycho's Supernova Remnant movie of NASA' Chandra observatory
  7. Youtube.com: Puffer Fish Puff Up
  8. Seds.org: SN 1572, Tycho's Supernova
  9. Wikipedia: Tycho G
  10. arXiv.org: An X-ray and Radio Study of the Varying Expansion Velocities in Tycho's Supernova Remnant
  11. Solstation.com: Tycho's Star
  12. Youtube.com: Birth of the Tycho Brahe's 1572 supernova remnant
  13. Wikipedia: Cosmic distance ladder
  14. APOD: 2018-10-07 Interaktivní měřítka vesmíru
  15. Wikipedia: Type Ia supernova
  16. Lbl.gov: Supernovae, Dark Energy, and the Accelerating Universe PhysicsTodayArticle.pdf

Štítky: Tycho, Zbytek supernovy, Zbytek supernovy, Supernova


21. vesmírný týden 2026

21. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 18. 5. do 24. 5. 2026. Měsíc bude v první čtvrti a na večerní obloze vytvoří pěkné seskupení s planetami Venuší a Jupiterem. V pondělí se poměrně blízko k Zemi přiblíží asi 20 metrů velká planetka. Slunce je téměř beze skvrn, ale jedna aktivní oblast o sobě dává vědět. K ISS byla vypuštěna nákladní loď Dragon 2. Očekáváme 12. testovací let Super Heavy Starship. Ke startu se chystá raketa Vega-C s misí SMILE. 70 let slaví Pavel Suchan, dlouholetý člen ČAS a tajemník Astronomického ústavu AV ČR.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »