Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  25. únor 2021

Astronomický snímek dne (APOD) - 25. únor 2021

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Průlet kolem Venuše

Uznání: NASA, JHUAPL, Naval Research Lab, Guillermo Stenborg and Brendan Gallagher

Širokoúhlá kamera na palubě sondy NASA Parker Solar Probe, jejímž úkolem je zkoumat vnitřní heliosféru a sluneční koronu, pořídila 11. července 2020 ze vzdálenosti asi 12 400 kilometrů tento úžasný pohled noční strany Venuše. Byl to třetí průlet z celkem sedmi gravitačně asistenčních průletů kolem této vnitřní planety. Průlety s gravitační asistencí jsou navrženy tak, aby se přiblížení k Venuši využilo ke změně oběžné dráhy sondy, která se má nakonec koncem roku 2025 přiblížit na vzdálenost pouhých 6 miliónů kilometrů od slunečního povrchu. Překvapivý snímek z kamery mířící na stranu se zdá že pronikl mračny a ukázal poblíž středu temný útvar známý jako Aphrodite Terra (Afroditina země), což je největší oblast vrchoviny na povrchu Venuše. Jasný lem na okraji planety je noční zář, kterou nejspíš emitují excitované atomy kyslíku po rekombinaci do molekul v horní atmosféře. Jasné čáry a skvrny na snímku nejspíš způsobily nabité energetické částice a prach blízko kamery, který odráží sluneční světlo. Pozemští pozorovatelé oblohy nejspíš vpravo úplně dole poznávají dobře známé hvězdy Orionova pásu a meče.

Seznam odkazů v popisu

  1. NASA: Parker Solar Probe
  2. APOD: 2019-12-09 Pohled na stranu z Parkerovy sluneční sondy
  3. NASA: Parker Solar Probe Offers Stunning View of Venus
  4. NASA: Parker Solar Probe Primed for Fourth Venus Flyby
  5. NASA: Basics of Space Flight
  6. NASA: Parker Solar Probe Primed for Fourth Venus Flyby
  7. APOD: 2020-12-25 Severní zimní noc

Štítky: Gravitační asistence, Parker Solar Probe, Venuše


23. vesmírný týden 2026

23. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 1. 6. do 7. 6. 2026. Měsíc po úplňku mění fázi k poslední čtvrti. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a nyní se velmi nápadně blíží trochu slabšímu Jupiteru. Hodně blízko budou už v neděli 7. 6. Nízko už je večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Možná se objeví první noční svítící oblaka (NLC). V kosmonautice nejvíce, byť negativně, zaujala exploze rakety New Glenn během příprav k misi NG-4. Před 60 lety pokračoval intenzivně program Gemini a před 15 lety dolétal raketoplán Endeavour.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »