Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  24. srpen 2021

Astronomický snímek dne (APOD) - 24. srpen 2021

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

PDS 70: Disky, planety a měsíce

Uznání: ALMA (ESO/NAOJ/NRAO); M. Benisty et al.

Není to ten velký disk, co přitahuje největší pozornost. I když je velký planetární disk kolem hvězdy PDS 70 zřetelně zobrazen a sám o sobě je docela zajímavý. Není to ani planeta vpravo, už uvnitř velkého disku, o které se mluví nejvíce. A to přesto, že planeta PDS 70c je nově vzniklá a je zajímavé, že se velikostí a hmotností podobá Jupiteru. Je to ta rozmazaná skvrna kolem planety PDS 70c, co způsobuje všechen rozruch. Předpokládá se, že ta rozmazaná skvrna je sama o sobě prachovým diskem, ze kterého vznikají měsíce, a to ještě nikdy nebylo pozorováno. Snímek pořídila soustava 66 radioteleskopů ALMA (Atacama Large Millimeter Array) vysoko v poušti Atacama na severu Chile. Na základě dat z radioteleskopu ALMA astronomové usuzují, že exoplanetární disk, ve kterém se tvoří měsíce, má poloměr podobný dráze naší Země a jednoho dne se v něm mohou vytvořit asi tři měsíce velikosti Luny, což se příliš neliší od čtyř měsíců našeho Jupiteru.

Seznam odkazů v popisu

  1. Youtu.be: Zooming in on the PDS 70 system
  2. APOD: 2004-10-19 Staré planetární prachové disky nalezené pomocí SST
  3. Wikipedia: PDS_70
  4. APOD: 2019-09-08 Perijove 11: Průlet kolem Jupiteru
  5. NASA: PDS 70 c
  6. BoredPanda.com: Foto: Pes, kočka a slepice za oknem :-)
  7. ESO.org: Astronomers make first clear detection of a moon-forming disc around an exoplanet
  8. ESO.org: The PDS 70 system as seen with ALMA
  9. APOD: 2014-05-26 Zrychlené záběry dalekohledu ALMA
  10. Wikipedia: Atacama_Large_Millimeter_Array
  11. Youtu.be: Atacama Desert / 4k Drone Video
  12. Wikipedia: Chile
  13. Harvard.edu: A Circumplanetary Disk around PDS70c
  14. Wiktionary.org: Luna
  15. NASA: The Galilean Satellites
  16. NASA: Jupiter

Štítky: Planetární prstence, PDS 70, Planety


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »