Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  26. září 2021

Astronomický snímek dne (APOD) - 26. září 2021

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Mlhovina Červený čtverec

Uznání a copyright: Peter Tuthill (Sydney U.) & James Lloyd (Cornell U.)

Jak mohla kulatá hvězda vytvořit čtveratou mlhovinu? Nikdo pořádně neví. Ve středu mlhoviny Červený čtverec je kulatá hvězda známá jako MWC 922 a je pravděpodobně součástí vícenásobného hvězdného systému. Snímek kombinuje infračervené expozice z Halova dalekohledu na Mount Palomaru v Kalifornii a z dalekohledu Keck-2 na hoře Mauna Kea na Havaji. Hlavní hypotéza o původu čtvercové mlhoviny praví, že centrální hvězda nebo hvězdy nějakým způsobem v průběhu pozdní vývojové fáze vyvrhly kužely plynu. V případě MWC 922 tyto kužely svírají téměř pravý úhel a jsou viditelné ze stran. Podpůrným důkazem pro hypotézu kuželů jsou radiální paprsky na snímku, které by mohly probíhat podél stěn kuželů. Vědci spekulují, že by kužely při pohledu z jiného úhlu vypadaly podobně jako gigantické prstence supernovy 1987A, což by mohlo ukazovat na to, že hvězda v MWC 922 může jednoho dne sama podobně explodovat jako supernova.

Seznam odkazů v popisu

  1. Wikipedia: Red_Square_Nebula
  2. NASA: Ask an Astrophysicist - Binary Star Systems
  3. Usyd.edu.au: The Red Square
  4. NASA: Infrared Waves
  5. CalTech.edu: The 200-inch (5.1-meter) Hale Telescope
  6. CalTech.edu: Palomar Observatory
  7. Wikipedia: California
  8. APOD: 1997-12-27 Keck: The Largest Optical Telescopes
  9. APOD: 2005-07-04 Panoráma z Mauna Kea
  10. Wikipedia: Hawaii
  11. APOD: 2017-01-08 IC 4406: Zdánlivě čtveratá mlhovina
  12. NASA: Stars
  13. Youtube.com: The Process of Triggered Star Formation
  14. Harvard.edu: A rotating fast bipolar wind and disk system around the B[e]-type star MWC 922
  15. Wikipedia: Right_angle
  16. Wolfram.com: Cone
  17. BoredPanda.com: Foto: Kočička v ochranném kuželu psa :-)
  18. APOD: 2013-05-21 Mlhovina Červený obdélník z Hubbla
  19. APOD: 2007-01-07 Tajemné prstence supernovy 1987A
  20. NASA: Supernova

Štítky: Red Square Nebula, Bipolar nebula


25. vesmírný týden 2025

25. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 6. do 22. 6. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Velmi nízko na večerní obloze je Merkur a výše ve Lvu Mars. Ráno se zlepšuje viditelnost Saturnu a nejjasnějším objektem je Venuše nízko nad obzorem. Aktivita Slunce je na středně vysoké úrovni a vidíme i řadu skvrn. Mohou se objevit oblaka NLC. Solar Orbiter nahlédl poprvé na póly Slunce. Mise Axiom-4 k ISS musela být odložena.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Simeis 147

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2025 obdržel snímek „Simeis 147- Spaghetti nebula“, jehož autorem je astrofotograf Pavel Pech     „Spaghetti nebula“ – co se skrývá za tímto pojmem? Možná se nám vybaví „Spaghetti western“, jenž se stal filmovým pojmem, byť trochu

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina (iné názvy: Messier 16, M 16, NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Súvisí s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 4703. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov. Hviezdokopa M16 je veľká otvorená hviezdokopa, ktorá obsahuje asi 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou, na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Leží vo vzdialenosti asi 8 000 svetelných rokov. Obklopuje ju hmlovina s rovnakým označením M16. V slovenčine sa hmlovina M16 nazýva Orlia hmlovina, v češtine Orlí hnízdo. Oba názvy sa vzťahujú na jej tvar. Táto hmlovina, len ťažko rozoznateľná v amatérskom ďalekohľade, však na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu odkrýva úchvatný pohľad. Jasná oblasť je v skutočnosti okno do stredu väčšej tmavej obálky prachu. Pri podrobnejšom preskúmaní aspoň 20-centimetrovým ďalekohľadom v nej nájdeme oblasť tmavých hmlovín nazývané podľa svojho tvaru aj „slonie choboty“. V jasnej hmlovine objavíme aj ojedinelé tmavé škvrny – globuly, ktoré sú tvorené tmavým prachom a studeným molekulárnym plynom. Vidíme tu aj niekoľko mladých modrých hviezd, ktorých svetlo a nabité častice vypaľujú a odtláčajú preč zostatkové vlákna a steny plynu a prachu. Zhustené mračná sa považujú za zárodok hviezd alebo celých hviezdnych systémov - otvorených hviezdokôp. Orlia hmlovina sa rozprestiera sa na ploche s priemerom 60 svetelných rokov. Dá sa pozorovať už triédrom. Charakteristické stĺpy medzihviezdnej hmoty sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Napriek tomu mnohé z nich nie sú vo svetle viditeľné, lebo sú dosiaľ zahalené do prachových mrakov. Tieto hviezdy sa dajú ale pozorovať v infračervenom svetle. Zaoblené konce výbežkov na najvyššom stĺpe nazývame globuly – „hviezdne vajcia“ Stĺpy ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva riedky plyn medzi hustými prachovými globulami vajcovitého tvaru. Nastáva fotónová erózia – vyparovanie a ionizácia plynovo prachovej materskej hmloviny. Objekt je tiež zdrojom rádiových vĺn. Podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti. Kvôli konečnej rýchlosti svetla obyvatelia Zeme uvidia deštrukciu stĺpov až približne za 1000 rokov. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 120x120 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 270x60sec. L, master bias, 400 flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4 Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 45x60 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 75x30sec. L, 108x360sec. Ha, master bias, množstvo flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »