Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  27. březen 2022

Astronomický snímek dne (APOD) - 27. březen 2022

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Odraz slunečního světla na mořích Titanu

Uznání: NASA, JPL-Caltech, U. Arizona, U. Idaho

Proč by se měl povrch Titanu rozsvítit jasným zábleskem? Protože se v kapalných mořích třpytí slunce. Saturnův měsíc Titan má četná hladká jezera metanu, která při správném úhlu odrážejí sluneční světlo jako zrcadla. Na snímku ve falešných barvách z kosmické sondy Cassini, která v letech 2004 až 2017 snímkovala Saturn, je zobrazen mraky zatažený Titan v roce 2014 v různých pásmech mraky pronikajícího infračerveného světla. Zrcadlový odraz byl natolik jasný, že saturoval jednu z infračervených kamer sondy Cassini. I když byl takový třpyt slunce nepříjemný, tak byl zároveň užitečný. Odrazové oblasti potvrzují, že se na severu Titanu nachází rozsáhlá a složitá soustava moří s geometrií, která naznačuje období významného vypařování. Sonda Cassini při svých četných průletech kolem tohoto nejzáhadnějšího měsíce naší Sluneční soustavy ukázala, že Titanaktivní počasí, včetně období, kdy prší zkapalněná verze zemního plynu.

Seznam odkazů v popisu

  1. Wikipedia: Sunglint
  2. NASA: Titan
  3. APOD: 2013-12-20 Krajina jezer na Titanu
  4. NASA: PIA18432: Specular Spectacular
  5. NASA: Spacecraft Cassini
  6. APOD: 2004-08-10 Dvojitý zákal nad Titanem
  7. NASA: Infrared Waves
  8. FSU.edu: Specular and Diffuse Reflection
  9. APOD: 1998-06-08 A Mars Glint
  10. Sheknows.com: Foto: Kočka :-)
  11. PinImg.com: Foto: Kočička :-)
  12. Youtu.be: What You Need to Know About Saturn's Moon Titan
  13. Harvard.edu: Titan's surface composition and atmospheric transmission with solar occultation measurements by Cassini VIMS
  14. NASA: Solar System
  15. APOD: 2019-07-03 Robotická vážka poletí na Titan
  16. NASA: Forecast for Titan: Wild Weather Could Be Ahead
  17. Wikipedia: Natural_gas

Štítky: Slunce, Titan, Povrch moří


23. vesmírný týden 2026

23. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 1. 6. do 7. 6. 2026. Měsíc po úplňku mění fázi k poslední čtvrti. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a nyní se velmi nápadně blíží trochu slabšímu Jupiteru. Hodně blízko budou už v neděli 7. 6. Nízko už je večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Možná se objeví první noční svítící oblaka (NLC). V kosmonautice nejvíce, byť negativně, zaujala exploze rakety New Glenn během příprav k misi NG-4. Před 60 lety pokračoval intenzivně program Gemini a před 15 lety dolétal raketoplán Endeavour.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »