Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  12. březen 2023

Astronomický snímek dne (APOD) - 12. březen 2023

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Saturnův Hyperion: Měsíc s podivnými krátery

Uznání: NASA, ESA, JPL, SSI, Cassini Imaging Team

Co se nachází na dně podivných kráterů Hyperionu? Kosmická sonda Cassini, která kdysi obíhala kolem Saturnu, to pomohla zjistit tak, že prolétla kolem tohoto měsíce s pórovitou strukturou a pořídila snímky s nebývalými podrobnostmi. Zde představená mozaika ze šesti snímků z průletu v roce 2005 ve vědecky přiřazených barvách ukazuje pozoruhodný svět posetý podivnými krátery a podivný, houbovitý povrch. Na dně většiny kráterů leží nějaký druh neznámého tmavě červeného materiálu. Tento materiál se zdá být podobný tomu, který pokrývá část jiného Saturnova měsíce, Japeta, a mohl by se do ledového měsíce propadat, protože lépe pohlcuje hřejivé sluneční světlo. Hyperion měří asi 250 kilometrů, chaoticky rotuje a jeho hustota je tak nízká, že se v jeho nitru nejspíš nachází rozsáhlý systém jeskyní.

Seznam odkazů v popisu

  1. NASA: Hyperion
  2. NASA: Cassini Spacecraft and Instruments
  3. NASA: Saturn
  4. NASA: PIA07742: Flight to Hyperion
  5. APOD: 2015-06-03 Snímek z průletu Saturnova houbovitého měsíce Hyperion
  6. Youtube.com: Hyperion Flyby (moon of Saturn) 2010 - Colorized
  7. NASA: PIA07740: Odd World
  8. NASA: PIA07761: Cosmic Blasting Zone
  9. Youtube.com: Hyperion, Icy Moon of Saturn
  10. USRA.edu: Characterising the ejecta spectra of lonar crater, India in Hyperion image - implications for lunar studies.
  11. APOD: 2018-06-03 Saturnův Japetus: malovaný měsíc
  12. ESA.int: SATURN'S MOON HYPERION
  13. Pinterest.com: Foto: Kočka na okně na sluníčku :-)
  14. Wikipedia: Hyperion_(měsíc)
  15. NASA: Hyperion 3D Model
  16. Harvard.edu: Clues to Hyperion's Interior from its Rotational Behavior
  17. Wikipedia: Cave

Štítky: Saturn, Hyperion, Krátery


19. vesmírný týden 2026

19. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1613

LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »