Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  13. duben 2023

Astronomický snímek dne (APOD) - 13. duben 2023

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

NGC 2419: Mezigalaktický tulák

Uznání: ESA/Hubble, NASA, S. Larsen et al.

Na pohledu z Hubblova kosmického dalekohledu v docela nenápadném souhvězdí Rysa (Lynx) jsou vidět hvězdy nahuštěné v kulové hvězdokupě NGC 2419. Dvě jasnější hvězdy s paprsky u okraje záběru se nacházejí v naší vlastní Galaxii. NGC 2419 samotná je však asi 300 000 světelných roků daleko. Pro srovnání, satelitní galaxie Mléčné dráhy Velké Magellanovo mračno je pouze asi 160 000 světelných roků daleko. NGC 2419 se podobá jiným velkým kulovým hvězdokupám jako třeba Omega Centauri, a je ve své podstatě jasné, ale jeví se slabá, protože je tak daleko. Její extrémní vzdálenost ztěžuje studium a porovnání jejích vlastností s jinými kulovými hvězdokupami, které se potulují v halo naší Galaxie Mléčné dráhy. Někdy se NGC 2419 říká "Mezigalaktický tulák", protože zřejmě skutečně pochází mimo Mléčnou dráhu. Měření pohybu hvězdokupy vesmírem ukazuje na to, že kdysi patřila do trpasličí sféroidální galaxie ve Střelci, což je další malá satelitní galaxie narušovaná opakovanými setkáními s mnohem větší Mléčnou dráhou.

Seznam odkazů v popisu

  1. ESAHubble.org: The two mysterious populations of NGC 2419
  2. NASA: Hubble Spies a Multi-Generational Cluster
  3. Wikipedia: Lynx_(constellation)
  4. SEDS.org: NGC 2419
  5. APOD: 2013-05-28 Velké Magellanovo mračno
  6. APOD: 2014-05-29 Milióny hvězd v Omega Centauri
  7. arXiv.org: Hubble Space Telescope photometry of multiple stellar populations in the inner parts of NGC 2419
  8. arXiv.org: Two distinct red giant branch populations in the globular cluster NGC 2419 as tracers of a merger event in the Milky Way
  9. Harvard.edu: The power of teaming up HST and Gaia: the first proper motion measurement of the distant cluster NGC 2419
  10. Wikipedia: Sagittarius_Dwarf_Spheroidal_Galaxy

Štítky: Ngc2419, Globular star cluster, Trpasličí galaxie ve Střelci


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »