Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  03. červen 2024

Astronomický snímek dne (APOD) - 03. červen 2024

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

NGC 2403 v Žirafě

Uznání a copyright: (Team F.A.C.T.) Lilian Lbt - Cyrille Malo - Maxime Martin - Clément Daniel - Paul Grasset - Louis Leroux-Géré

Velkolepý vesmírný ostrov NGC 2403 se nachází v hranicích dlouhokrkého souhvězdí Žirafy (Camelopardalis). Tato spirální galaxie ve vzdálenosti přibližně 10 milionů světelných roků s rozměrem asi 50 000 světelných roků má zřejmě také více než slušný podíl obřích hvězdotvorných HII oblastí, které se vyznačují výmluvnou načervenalou září atomárního vodíku. Energii obřím HII oblastem dodávají shluky horkých, hmotných hvězd, které na konci svého krátkého a bouřlivého života explodují jako jasné supernovy. NGC 2403 je členem skupiny galaxií M81 a velmi se podobá galaxii v naší místní skupině galaxií s hojným výskytem hvězdotvorných oblastí M33 neboli Galaxii v Trojúhelníku. Jasné hvězdy na tomto portrétu NGC 2403 s paprsčitým vzhledem jsou v popředí, uvnitř naší vlastní Mléčné dráhy. V popředí hlubokého, širokoúhlého, teleskopického snímku jsou také slabá a prašná mezihvězdná oblaka, známá také jako galaktický cirrus nebo kolektivně ozářené mlhoviny. Ale slabé útvary, které se zdají vystupovat ze samotné NGC 2403, jsou pravděpodobně slapové hvězdné proudy vytažené gravitačními interakcemi se sousedními galaxiemi.

Seznam odkazů v popisu

  1. SEDS.org: NGC 2403
  2. Wikipedia: Camelopardalis
  3. Wikipedia: H_II_region
  4. HubbleSite.org: A Bright Supernova in the Nearby Galaxy NGC 2403
  5. APOD: 2013-12-26 Mračna vodíku v M33
  6. AstroBin.com: Louis Leroux, Astro_Pulsar, Cyrille Malo, Maxime Martin, Astroclem35, French Amateur Collaborative Telescope, Paul Grasset: NGC2403 and its unveiled extensions
  7. APOD: 2012-10-13 Prach, hvězdy a galaxie
  8. APOD: 2023-07-21 Galaktický řasnatý mrak: Mandel Wilson 9
  9. arXiv.org: Extended neutral hydrogen filamentary network in NGC 2403

Štítky: Ngc2403, Camelopardalis, Oblast H-II, Tidal tail


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »