Úvodní strana  >  Kalendář akcí  >  Dějiny měření v astronomii a Staroměstský orloj

Dějiny měření v astronomii a Staroměstský orloj

Čas je všudypřítomná, ale dodnes neuchopitelná veličina. Není proto lepšího tématu jak otevřít nový astronomický rok 2024. Srdečně vás zveme v pátek 26.1. 2024 od 19:00 hodin na přednášku Ing. Josefa Šrolla, Ph.D. DĚJINY MĚŘENÍ V ASTRONOMII A STAROMĚSTSKÝ ORLOJ

Místo konání akce: Hvězdárna barona Artura Krause
Typ akce: Přednáška
Termín konání akce: 26.01.2024 od 19:00 do 21:00

Každou hodinu se před Staroměstským orlojem v Praze zastaví mnoho návštěvníků a čekají na průvod apoštolů v horní části tohoto neobvyklého stroje. Průvod končí odbíjením a dav se potom rozejde, aniž by tušil, co astronomický ciferník orloje vlastně ukazuje.

Než si o tom povíme, je potřeba se podívat do minulosti, jak se měřil čas, jaká byla představa o tom, co vidíme v noci nad hlavou a co z toho nám orloj znázorňuje a v jak těžkém období vznikal, když za vědecký pokrok umírali lidé již staletí před stavbou tohoto orloje a také staletí po jeho dokončení. Přesto nás tento div vědy a techniky dodnes okouzluje. V této souvislosti si povězme také o tom, jak se měřil čas, vzdálenosti a hmota během vývoje naší civilizace. Jak se přesný čas a vzdálenosti hvězd blízkých i vzdálených měřily dříve a jak dnes. A co nám o tom říká astronomický ciferník staroměstského orloje.

TĚŠÍME SE NA SETKÁVÁNÍ S VÁMI TAKÉ V ROCE 2024

Nezapomeňte si rezervovat své místo v přednáškovém sále
https://hvezdarna-pardubice.reenio.cz/cs/#/terms/2024-01-26;viewMode=day




« zpět na kalendář akcí

Štítky: Přednáška 


19. vesmírný týden 2025

19. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 5. 5. do 11. 5. 2025. Měsíc po první čtvrti dorůstá k úplňku. Večer je nízko nad obzorem Jupiter a výše najdeme Mars procházející Jesličky. Ráno září u obzoru jasná Venuše a je zde i slabý Saturn. Aktivita Slunce je střední, ale potěší nyní největší skvrna roku 2025. Nastává maximum roje Éta Aquarid. Evropská raketa Vega-C vynesla družici Biomass pro výzkum výměny oxidu uhličitého mezi lesy a atmosférou. Raketa Atlas V vynesla první operační družice sítě Kuiper. Falcon 9 nyní dokáže vynést až 29 Starlinků V2 mini.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Simeis 147

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2025 obdržel snímek „Simeis 147- Spaghetti nebula“, jehož autorem je astrofotograf Pavel Pech     „Spaghetti nebula“ – co se skrývá za tímto pojmem? Možná se nám vybaví „Spaghetti western“, jenž se stal filmovým pojmem, byť trochu

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M13

Messier 13 alebo M13 (označovaná aj NGC 6205 a niekedy nazývaná Veľká guľová hviezdokopa v Herkulesovi, Herkulova guľová hviezdokopa alebo Veľká Herkulova hviezdokopa) je guľová hviezdokopa pozostávajúca z niekoľkých stoviek tisíc hviezd v súhvezdí Herkules. Messier 13 objavil Edmond Halley v roku 1714 a Charles Messier ho 1. júna 1764 zaradil do svojho zoznamu objektov, ktoré si nemožno mýliť s kométami; Messierov zoznam vrátane Messiera 13 sa nakoniec stal známym ako Messierov katalóg. Nachádza sa v pravej elevácii 16h 41,7m, deklinácia +36° 28'. Messier 13 je astronómami často opisovaný ako najúžasnejšia guľová hviezdokopa viditeľná pre severných pozorovateľov. M13 má priemer asi 145 svetelných rokov a skladá sa z niekoľkých stoviek tisíc hviezd, pričom odhady sa pohybujú od približne 300 000 do viac ako pol milióna. Najjasnejšou hviezdou v kope je červený obor, premenná hviezda V11, známa aj ako V1554 Herculis, so zdanlivou vizuálnou magnitúdou 11,95. M13 je od Zeme vzdialená 22 200 až 25 000 svetelných rokov a guľová hviezdokopa je jednou z viac ako stovky hviezdokôp, ktoré obiehajú okolo stredu Mliečnej cesty. Posolstvo z Areciba z roku 1974, ktoré obsahovalo zakódované informácie o ľudskej rase, DNA, atómových číslach, polohe Zeme a ďalšie informácie, bolo vyslané z rádioteleskopu observatória Arecibo smerom k Messieru 13 ako pokus o kontakt s potenciálnymi mimozemskými civilizáciami v tejto hviezdokope. M13 bola vybraná preto, lebo išlo o veľkú, relatívne blízku hviezdnu kopu, ktorá bola dostupná v čase a na mieste ceremónie. Hviezdokopa sa bude počas tranzitu pohybovať vesmírom; názory na to, či bude v čase príletu správy schopná prijať správu, sa rôznia. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGBSHO filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 110x60 sec. Lights LRGB na jednotlivý kanál , master bias, 80 flats, master darks, master darkflats 28.4.2025 až 1.5.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »